Asjút (mesto): Rozdiel medzi revíziami
podla ENwiki |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 18:47, 5. september 2007
Asjút, arabsky أسيوط, je hlavné mesto Asjútského guvernorátu v Egypte. Meno je odvodené zo staroegyptského Sawet (do koptštiny prešlo ako Sj[t). Gréci a Rimania ho nazývali Lykopolis, Lykon alebo Lyko (Mesto vlkov).
Staroveký Asjút
V staroveku bol Sawet hlavným mestom 13. nomu Horného Egypta. Ležal na západnom brehu Nílu. Dve kultové božstvá mesta boli Anubis a vlčí boh Wepwawet.
Počas Prvého prechodného obdobia stáli vládcovia mesta - Chetej I, Itefibi a Chetej II - na strane kráľov z Herakleopolu (9. a 10. dynastia). Ich nom tvoril južnú hranicu územia spadajúceho pod vplyv týchto kráľov. Po víťazstve 11. dynastie sídliacej v južnejšie položenom Vesete Sawet stratil na význame. V Asjúte bol objavený štít kráľa menom Recamaj, ktorý vládol v Hornom Egypte pravdepodobne počas nadvlády "pastierskych kráľov" v Dolnom Egypte.
Z mesta sa nezachovali žiadne významnejšie pamiatky, ale v neďalekom skalnom údolí sa nachádzajú pohrebné komory s múmiami vlkov, ktoré súhlasia s gréckym názvom mesta aj s rozprávaním Diodora Sicílskeho, podľa ktorého útočiacu etiópsku armádu zahnali až k Elefantíne svorky vlkov. Usire bol v meste uctievaný v podobe vlka. Podľa jedného mýtu v tejto forme prišiel na pomoc Eset a Horovi v boji s Tyfónom. K ďalším pamiatkam Asjútu patrí pohrebisko (západne od moderného mesta), hroby z 9., 10. a 12. dynastie a hrobky Siesa a Amenhotepa z ramesseovského obdobia.
V grécko-rímskej dobe sa v Asjúte používalo miestne nárečie známe ako "lykopolština". Zriedkavejšie je tento dialekt označovaný aj ako asjútština alebo subachminština.
Moderný Asjút
Dnes má Asjút približne 1.5 milióna obyvateľov. Je to mesto s najvyššou koncentráciou koptských kresťanov. Nachádzajú sa tu Asjútska univerzita, jedna z najväčších v Egypte, a sirotinec Lillian Trasherovej.
V Asjúte sa údajne zjavila Panna Mária. Zjavenie potvrdila ako pravé Etiópska ortodoxná cirkev.