Verzia z 14:30, 14. október 2007 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 953 editací d Zidovske muzeum berlin premiestnená na Židovské múzeum (Berlín) výmenou presmerovania ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:32, 14. október 2007 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 953 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Židovské múzeum Berlín''' dôkaz a pamiatka ~~Holokaustu~~holokaustu. Bolo postavené v rokoch [[1993]]-[[1998]], ako prístavba k Berlínskemu Národnému Múzeu. Stará budova ([[Kollegienhause]]),vybudovaná v roku 1735, zničená v 2.svetovej vojne, znovu postavená v roku 1963.Slohovo patrí stará budova Berlínskeho Múzea do obdobia 18.storočia -[[baroko]]. Samotná nová prístavba patrí výrazom do modernej architektúry 20.storočia, je na nej čitateľný Postmodernistický rukopis svojho autora [[Daniel Libeskind\|Daniela Libeskinda]]. Koncept sa vyznačuje značnou mierou intelektuálnej špekulácie a symbolickej [[abstrakcia\|abstrackie]]. Riadok 57: Po tejto osi sa kráča ťažko , a človek nevie prečo. Celá táto os má nebadaný sklon, ktorý však cítiť pri chôdzi. '''os exilu''' [[Obrázok:Architecture - DanielLibeskind - JewishMuseumBerlin EXIL.jpg\|thumb\|záhrada EXILU]] je to os výstavná a končí sa otvorenou záhradou Exilu (openair garden of Exile) pod uhlom naklonený štvorec s vysokými kvádrami vedľa seba husto osadených .Vytvárajú akúsi matricu 49 surových betónových kvádrov, v rozložení 7x7. Z vrcholov kvádrov vyrastajú olivové stromčeky, ako symbol mieru. Tato malá „záhrada“ je zdanlivým vyústením do vonkajšej záhrady. No je to len ilúzia, návštevník sa musí vrátiť spať do podzemia a absolvovať tu správnu cestu nahor.[[Obrázok:Architecture - DanielLibeskind - JewishMuseumBerlin exil OUT.jpg\|thumb\|záhrada EXILU_fotografia]] '''os smrti''' [[Obrázok:Judisches museum holocaust tower ext.jpg\|thumb\|Veža ~~Holokaustu~~holokaustu]] os výstavná, os ~~Holokaustu~~holokaustu. Konci sa veľkými čiernymi dverami. Za nimi je čiernota. Návštevník vstupuje do Veže ~~Holokaustu~~holokaustu, v ktorej je ticho a tma. Iba na úplnom vrchu je jedine osvetlenie priestoru. Veža holokaustu je situovaná kompozične mimo budovy. Je to akoby čierna ovca , čierna veža. Betónové prizmatické teleso vystupujúce mimo hlavnú hmotu na povrch. ==KONŠTRUKCIA A MATERIÁL == Monoliticky železobetón s obkladom . Stavba je pokrytá strieborno-sivým titan-zinkovým plechom. Javí sa ako nový a dodáva budove neadekvátny lesk, vzhľadom k tomu, čo budova symbolizuje. Ale autor počíta s '''patinou''' ,ktorá sa rokmi zjaví a dá budove úplne iný výraz. Takisto hliníkové rámy okien, a ich samotne rozmiestnenie, dotvára správnu štylizáciu a vyjadrenie myšlienky aj po materiálovej báze. Čierna Veža alebo veža ~~Holokaustu~~holokaustu, je z pohľadového betónu a z vonku sa javí ako nesúvisiaca časť s budovou. Budovu obklopuje zeleň, park, záhrada starej budovy Múzea. Práve v tomto priestore vyúsťuje "os Exilu" nakloneným súsoším betónových kvádrov. Ktoré už stihli obrasť zelenou. Stavba sa javí materiálovo strohá a skôr nenápadná, no tvarom je ostro kontrastujúca s existujúcou zástavbou. Tento jav je zmiernený práve obklopujúcou zeleňou. Silný kontrast je viditeľný len z vtáčej perspektívy. [[Obrázok:Vtacia perspektiva Jewish Museum.jpg\|thumb\|Vtáčia perspektíva_Židovské Múzeum]]

Židovské múzeum v Berlíne: Rozdiel medzi revíziami