Ignác Alpár: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
úpravy
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
{{na úpravu}}
=='''Ignác Alpár'''==
'''Ignác Alpár''' ( *[[17. január]] [[1855]], [[[[Budapešť]]]] - †[[27. apríl]] [[1928]])[[[[Zurich]]]]) uhorský architekt,Predstaviteľom budapeštianskej neskorej eklektiky.
 
{{Infobox Osobnosť|
Meno = Ignác Alpár|
Řádek 13 ⟶ 10:
Miesto úmrtia = [[Zurich]], [[Švajčiarsko]] |
}}
'''Ignác Alpár''' ( *[[17. január]] [[1855]], [[[[Budapešť]]]] - †[[27. apríl]] [[1928]])[[[[Zurich]]]]) uhorský architekt,Predstaviteľom budapeštianskej neskorej eklektiky.
'''Obsah'''
 
1.== Biografia ==
*1.1 Mladosť a vysoká škola
*1.2 Práca
2. Tvorba
*2.1 Významné obdobie jeho tvorby
*2.2 Tvorba na území Slovenska
*--Reálna škola na Zochovej ulici
*--Evanjrlické lýceum, Palisády
*--Kursalon Pieštany
*--Smolenický zámok
*2.3 Tvorba na území Madarska
*2.4 Charakteristika jeho tvorby
4. Zdroje
 
=='''Biografia'''==
'''=== Mladosť a vysoká škola'''===
 
Narodil sa v Budapešti 17.januára 1855 pod menom Ignác Schöckl ako druhé dieťa z ôsmich. Jeho matka Mária Eiselleová pochádza z remeselníckej rodiny Wünterberg, otec Matej Schöckl, stolár. Majiteľom prvého stolárskeho závodu v Budapešti. Alpár po skončení základnej školy sa stane murárskym učňom. Od roku 1874 pracuje v ateliéri Alajosa Huszmanna, ktorý ho povzbudzuje aby pokračoval v štúdiách na Stavebnej akadémii v Berlíne. Alpár neváha a ešte v tom roku začína študovať na škole, ktorej študentom bol aj Richard Lucaea.
'''=== Práca''' ===
 
Po skončení štúdií pracuje v rôznych berlínskych ateliéroch. V roku 1880 získa ocenenie tamojšieho stavebného spolku tzv. „Schinkelovu medailu. V tomto roku si pomaďarčil svoje meno na Alpára. V roku 1881 absolvuje dlhší študijný pobyt v Taliansku.
V rokoch 1882 -1888 je asistentom Technickej univerzity v Budapešti. Tu sa zdokonaľuje v projektovaní občianskych budov a vo vypracovaní projektov.
 
==''' Tvorba''' ==
 
Prvé jeho občianske budovy boli postavené v Rumunsku (Erdély). V roku 1889 za výstavbu kúpeľov „Herkules“ získa ocenenie Franca- Jozefa. Ešte v tomto roku sa ožení s Antóniou Orthovou a získava zákazku na výstavbu kúpeľov v Szapáry. Do roku 1893 stavia školy, kostoly a nájomné byty v hlavnom meste, v Budapešti, v Sedmohradsku a na „Hornom Uhorsku“. V roku 1888 si otvorí vlastný ateliér, v budovách, ktoré sám navrhol. Jeho kariéra rýchlo a isto napreduje a dostane sa medzi vedúce osobnosti doby. Svedči o tom aj tá skutočnosť, že z 35 súťaží sa mu podarí 22 vyhrať.
'''=== Významné obdobie jeho tvorby''' ===
 
Najvýznamnejšie obdobie jeho tvorby sa viaže k miléniovým slávnostiam. Najväčším úspechom jeho tvorby bola výstavba budovy k príležitosti výstavy tisícročia uhorského štátu. Tu sa mu podarí spojiť štyri slohy románsky, goticky, renesanciu a barok. V tej dobe renesančné symboly sa obvykle považujú za symboly revolučnosti, zatiaľ čo gotika sa skôr spájala s reštauráciou porevolučného absolutizmu (po roku 1848). V budove (až do doby zbúrania, do roku 1899) dostane miesto Poľnohospodárske múzeum. Na naliehanie ministra poľnohospodárstva, Darányiho a ostatných umelcov dostal poverenie na postavenie podobnej budovy. Nová stavba dostala meno „Vajdahunyadvár“ a 9. júna 1907 ju slávnostne odovzdal do užívania rakúsky cisár Franc- Jozef.
 
'''=== Tvorba na území Slovenska''' ===
 
Na Slovensku - v Bratislave sú známe jeho stavby ako napr.: Vinárska a vinohradnícka škola na Matuškovej ulici, Reálna škola na Zochovej ulici, Gymnázium v Liptovskom Mikuláši a v Trenčíne.
 
''==== Reálna škola na Zochovej ulici'' ====
 
Na stavbe Reálnej školy na Zochovej ulici Alpár použil redukované výrazné prvky. Na prelome 19. a 20. storočia architektov racionálne navrhovať, uprednostňovať účelné poslanie architektúry a bezdobý výraz, používať nové materiály a konštrukcií nútila[[Názov odkazu]] doba.
Alpár pri stavbe gymnázia historizujúci ornament nahradil tehlovým dekórom a farebnými glazovanými obkladmi v pásoch. Celé priečelie je z neomietaného muriva, naddverné a nadokenné klenutia z tehál v kombinácií s omietaným hladkým murivom. Teda stavebné materiály a konštrukcie sa priznávali postupne, nezakrývali, tehly vytvárali nový geometrizujúci ornament.
 
''Evanjrlické==== Evanjelické lýceum, Palisády'' ====
 
V roku 1896 projektoval na Palisádach evanjelické lýceum, bohaté na nové motívy a zo zaujímavými orámovanými oblokmi.
 
==== Ďalšie projekty ====
''[[Kursalon]] Pieštany''
V* [[Kursalon]] Pieštany, v roku 1894 bol Ignác Alpár autorom projektov impozantnej,jednoposchodovej, teraz už pamiatkovej budovy s názvom Kursalon v Piešťanoch.
Od* Smolenický zámok, od roku 1888 renovoval a novým spôsobom dotvoril zámok v Smoleniciach. Na zámku pracoval do prvej svetovej vojny, do roku 1911.
 
*2.2=== Tvorba na území SlovenskaMaďarska ===
V roku 1894 bol Ignác Alpár autorom projektov impozantnej,jednoposchodovej, teraz už pamiatkovej budovy s názvom Kursalon v Piešťanoch.
 
''Smolenický zámok''
 
Od roku 1888 renovoval a novým spôsobom dotvoril zámok v Smoleniciach. Na zámku pracoval do prvej svetovej vojny, do roku 1911.
 
'''Tvorba na území Maďarska'''
 
Bol navrhovateľom rôznych veľkolepých občianských stavieb ako nap. Rakúsko- Uhorská banka, Palác burzy, Budapeštianská obchodná banka, Maďarská národná banka, Poisťovňa Anker, Ministerstvo financií, Prvá Budapešťianská poisťovňa a Budova ministerstva vnútra.
'''== Charakteristika jeho tvorby''' ==
 
Alpárove ranné diela majú znaky historizmu. Neskôr používa prvky z renesancie a z baroku. Na prelome storočia, na niektorých jeho stavbách, sa objavujú prvky secessie.
Alpárova tvorba je bohatá. Realizoval celkovo 126 stavieb. Navrhoval viacero budov, vily, obytné budovy, školy, banky, poisťovne, kostoly, divadlá, radnice a aj kúpele.
Řádek 80 ⟶ 55:
Jeho celoživotnú tvorbu pripomýna pamätná tabuľa umiestnená na stene nim postavenej známej historickej budovy "Vajdahunyadvár" v Budapešti.
 
=='''Zdroje'''==
 
*1. Architektúra Slovenska v 20.storočí: Dulla, Moravčíková, Slovart 2002
*2. Architektúra na Slovensku 1918-01945 : Martin Kusý
*3. Architektúra na Slovensku 1848-1918 : Martin Kusý
*4. Vývoj architektúry IV : Lukáčová
*5. ABC kultúrních památek : Pešina, Kibic , Praha 1985
*6.[ [http://www.sulinet.hu]]
*7.[ [http://www.mnb.hu]]
*8.[ [http://www.vendégváró.hu]]