Kenzó Tange: Rozdiel medzi revíziami

'''Kenzo Tange''' (丹下健三, Tange Kenzō; * [[4. september]] [[1913]] - † [[22. marec]] [[2005]]) bol [[Japonsko|japonský architekt]], držiteľ [[Pritzkerova cena|Pritzkerovej ceny]] za rok [[1987]]. Narodil v roku [[4. september|4. septembra]] [[1913]] v [[Ósaka|Ósake]], detstvo a ranú mladosť strávil v meste [[Imabari]] na japonskom ostrove [[Šikoku]]. V roku [[1935]] začal študovať [[architektúra|architektúru]] na Tokijskej univerzite, pri rozhodnutí študovať práve tento odbor ho podľa jeho vlastných slov najviac ovplyvnilo zoznámenie sa s dielom [[Le Corbusier]]a. Počas vojny začal študovať urbanizmus. V roku [[1946]] sa na Tokijskej univerzite stal mimoriadnym profesorom a založil ''Tange Laboratory'', kde medzi jeho žiakmi boli napríklad Fumihiko Maki, Arata Isozaki či Kisho Kurokawa. V rokoch 1963 až 1974 vyučoval ako profesor na univerzite v Tokiu. Stal sa vyhľadávaným učiteľom na mnohých aj zahraničných univerzitách ako Harvard, Yale, Barkley a pod.

Do svetovej kultúrnej histórie sa zapísal ako architekt a urbanista, ktorý sa podieľal na vzkriesení [[Japonsko|Japonska]] po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] (vrátane vytvorenia Mierového centra a pamätníka v [[Hirošima|Hirošime]]), ale aj ako tvorca nezabudnuteľných ''zavesených'' štadiónov tokijskej letnej olympiády či pavilónov pre výstavu [[EXPO]] v Ósake. Už veľmi skoro sa pokúšal skombinovať avantgardné prúdy s tradičným stavebným umením Japonska, zmiešať západnú a východnú kultúru stavieb. V neskorších 60-tych rokoch sa obracal k internacionálnemu štýlu.

Už od štyridsiatych rokov sa úspešne zúčastňoval architektonických súťaží, no až víťazstvo v súťaži na ''Mierové centrum'' a ''pamätník v Hirošime'' v roku [[1949]]] sa stalo jeho celosvetovým debutom. Od tej doby vytvoril množstvo architektonických a urbanistických projektov po celom svete. V roku 1959 získal doktorát s teoretickou prácou na tému ''Priestorová štruktúra vo veľkomeste''. Téme interpretácií urbanistických štruktúr na základe pohybu ľudí a ich komunikácie sa venoval po celý život – napríklad v ''Pláne pre Tokio 1960'',v ktorom propagoval jeho výnimočný koncept rozšírenie miliónovej metropoly cez megaštruktúry, v projekte mestskej časti Fiera v [[Bologna|Bologni]] či nového mesta pre 60 000 ľudí v regióne [[Catania]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Naopak, na základe úspešných projektov pre Taliansko ho zas firma Olivetti poverila, aby navrhol budovu ústredia tejto firmy v Japonsku.

Životným dielom architekta Tange Kenzo je ''Olympijský športový areál'' pre tokijskú olympiádu. Postavil ho z krivkových línií, ktoré vyplynuli z tvarov konštrukcií so zavesenými lanovými strechami a so špirálových tvarov odvíjajúcich sa od ústredných nosných [[železobetón]]ových pylónov. Ako jediný architekt dostal vyznamenanie od olympijskeho výboru za svoju prácu.

Kenzo Tange získal množstvo ocenení za svoju prácu ako zlatá medaila RIBA, AIA francúzskej akadémie, v roku [[1987]] aj najvyššie svetové ocenenie za architektúru – [[Pritzkerova cena|Pritzkerovu cenu]]najvyššie ocenenie v tejto brandži. V tomu istom roku predstavil aj svoj ďalší veľký projekt, komplex tokijskej radnice.