Verzia z 21:51, 27. jún 2007 upraviť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací d spodá tabuľka ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:42, 9. december 2007 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 681 editací wikilinky, +, - výhonok Ďalšia úprava →
Riadok 3: '''Magnetosféra Zeme''' Magnetosféra Zeme v smere k [[Slnko\|Slnku]] končí približne vo vzdialenosti 15 Zemských polomerov (Re = 6378 Km) od centra Zeme. Na odvrátenej strane od Slnka chvost magnetosféry končí vo vydialenosti približne 60 Re. Hranica magnetosféry sa nazýva '''Magnetopauza'''. Hodnota magnetického poľa na magnetopauze je v rádoch nanotesla. Hodnota magnetického poľa na povrchu Zeme je o štyri rády vyššia tj. ide o desiatky tisíc nanotesla. Tvar magentosféry je tvarom poľa magnetického dipólu natiahnutého a deformovaného v smere prichádzajúceho ~~Slnečného~~[[slnečný vietor\|slnečného vetra]]. Magnetosféra Zeme tvorí prirodzenú ochranu našej planéty pred nabitými časticami prilietajúcimi z otvoreného priestoru. Tieto častice vstupujú do magnetického poľa Zeme kde na ne začne pôsobiť Loretzová sila ktorá mení ich trajektóriu. Lorentzova sila pôsobí maximálnou silou na častice letiace kolmo k siločiare magnetického poľa a je nulová na časticu letiacu paralelne so siločiarami. Preto sa nabité častice nízkych energií v polárnych oblastiach kde siločiary magnetosféry vedú smerom k povrchu Zeme môžu dostať až k vrchným vrstvám atmosféry. Keďže častíc s nízkou energiou je viac ako častíc s vysokou energiou tak ich interakcia s molekulami atmosféry pri ktorej vznikajú gama kvantá je pozorovaná ako polárna žiara. Polárna žiara je tak jedným z prejavov štruktúry magnetosféry Zeme.▼ ▲Magnetosféra Zeme tvorí prirodzenú ochranu našej planéty pred nabitými časticami prilietajúcimi z otvoreného priestoru. Tieto častice vstupujú do magnetického poľa Zeme kde na ne začne pôsobiť ~~Loretzová~~[[Lorentzova sila]] ktorá mení ich [[trajektória\|trajektóriu]]. Lorentzova sila pôsobí maximálnou silou na častice letiace kolmo k siločiare magnetického poľa a je nulová na časticu letiacu paralelne so siločiarami. Preto sa nabité častice nízkych energií v polárnych oblastiach kde siločiary magnetosféry vedú smerom k povrchu Zeme môžu dostať až k vrchným vrstvám atmosféry. Keďže častíc s nízkou energiou je viac ako častíc s vysokou energiou tak ich interakcia s molekulami atmosféry pri ktorej vznikajú gama kvantá je pozorovaná ako polárna žiara. Polárna žiara je tak jedným z prejavov štruktúry magnetosféry Zeme. Častice zachytené magnetickým poľom väčšinou ostávajú dlhodobo uväznené v oblastiach, ktoré nazývame [[Van Allenove radiačné pásy]]. <br clear="all"/> {{Stavba Zeme}} ~~{{Fyzikálny výhonok}}~~ [[Kategória:Elektromagnetizmus]]

Magnetosféra: Rozdiel medzi revíziami