Ján Horárik: Rozdiel medzi revíziami

 

V seminári bol Horárik do roku [[1829]], potom odchádza do [[Nitra|Nitry]], na Turíce, kde bol v roku [[1831]] je vysvätený. V roku [[1837]] opúšťa pastoračnú činnosť a odchádza do Pešti, kde pôsobí ako súkromný vychovávateľ. V roku [[1848]] pracoval ako žurnalista v [[Zerffi]]ho časopise ''Der Ungar''. Keď sa tento časopis stal vládnym orgánom, prešiel do časopisu ''[[Der 14. april]]'', súčasne bol stálym spolupracovníkom radikálneho časopisu ''[[Március tizenötödike]]'' a prispieval aj do slovenského vydania časopisu ''[[Prjateľ ľudu]]'', ktorý vychádzal až do mája [[1849]]. Bol aktívnym účastníkom revolučných udalostí v rokoch [[1848]] - [[1849]]. Neskôr bol prenasledovaný a nesmel publikovať. To ho nezastavilo a začal publikovať pod menami iných osôb. Venoval sa písaniu príbehov z histórie, do ktorých vpasoval svoje názory a v metaforách hovoril o súčasnosti. Z toho obdobia je i myšlienka, ktorej platnosť trvá dodnes:

''Ak je človek bigotne nacionalistický alebo bigotne veriaci, je schopný podlých činov - bez toho, aby sa jeho svedomie ozvalo, ba dokonca s tým presvedčením, že koná veľkú, vznešenú službu národu, či Bohu.''