Max Scheler: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 1:
'''Max Scheler''' (* [[22. august]] [[1874]], [[Mníchov]] – † [[19. máj]] [[1928]], [[Frankfurt nad Mohanom]]) bol nemecký [[filozof]], jeden zo zakladateľov filozofickej antropológie, fenomenologickej axiológie a sociológie poznania. Jeho filozofia je pokusom o syntézu [[novokantovstvo|novokantovstva]] a filozofie života na základe [[Husserl]]ovej fenomenologickej metódy.
== Pôsobenie ==
== Filozofia ==
Podľa Schelera ľudská usilovnosť má byť nie vždy jasné poznanie- cieľ. V každom cieli je určitá hodnota. Človek sa vždy usiluje o hodnoty. Hodnoty sú absolutné, sebestačné a nemenné podstaty. Mení sa jedine naše poznanie hodnôt a náš vzťah k nim. Etiku budovať je možné len na plných a konkrétnych hodnotách. Scheler odporuje kantovskému formalizmu, ktorá chce princíp etiky hľadať vo forme obecne platného zákona. Hodnoty tvoria ríšu podstatných súvislostí. Existujú pozitívne a negatívne hodnoty. Existujú hodnoty vyššie a nižšie. Schelerova hierarchia hodnôt: najnižšie hodnoty sú zmyslového cítenia, hodnoty príjemného a nepríjemného, nad nimi hodnoty vitálneho cítenia, hodnoty ušľachtilého a nízkeho a vyššie stoja duchovné hodnoty poznania, spravodlivosť a jej protiklady a najvyššie sú náboženské hodnoty svätosti. Podľa Schelera sú dôležité hodnoty osobnosti. Pojem osoba má u Schelera hlavné postavenie. Ďalšou dôležitou hodnotou u Schelera je teória lásky. Láska nie je spoločenský cit a nie je to ani súcit. Láska vôbec nie je cit, čistá láska sa vždy obracia k osobe. Súčet všetkých hodnôt milovanej osoby nikdy nevysvetlí lásku. Vždy tu ostane naviac niečo nevysvetliteľného, totiž konkrétna milovaná osoba, pravý objekt lásky, Najvyššia forma lásky je láska božia a láska k Bohu. Scientistická filozofia /línia/- lat.▼
== Externé odkazy ==
Řádek 32 ⟶ 43:
[[tr:Max Ferdinand Scheler]]
[[zh:马克斯·舍勒]]
▲-bol najvýznamnejší predstaviteľ, patril k najsilnejším osobnostiam nemeckého duchovného života v 19.–20. st.
▲-bol filozof, psychológ, významný sociológ – dielo : Podstata a formy sympatie
▲-Schelerov učiteľ bol Rudolf Eucken, na ktorom bol závislý vo svojich začiatkoch- tzv. ranné obdobie
▲-stredné obdobie- bol predovšetkým kresťanom a teistom diela: Formalizmus v etike a materiálna etika hodnôt, Prevrat hodnôt, Čo je v človeku večné
▲-záverečné obdobie- opúšťa teizmus a kresťanstvo a zbližuje sa s panteizmom dielo: Miesto človeka v kozme- od jeho vydania sa datuje zrod modernej filozofickej antropológii
▲-Scheler uplatňuje fenomenologickú metódu najmä v náuke o poznaní, predovšetkým v etike, vo filozofii kultúry a náboženstva, teda v oblasti hodnôt.
▲Podľa Schelera ľudská usilovnosť má byť nie vždy jasné poznanie- cieľ. V každom cieli je určitá hodnota. Človek sa vždy usiluje o hodnoty. Hodnoty sú absolutné, sebestačné a nemenné podstaty. Mení sa jedine naše poznanie hodnôt a náš vzťah k nim. Etiku budovať je možné len na plných a konkrétnych hodnotách. Scheler odporuje kantovskému formalizmu, ktorá chce princíp etiky hľadať vo forme obecne platného zákona. Hodnoty tvoria ríšu podstatných súvislostí. Existujú pozitívne a negatívne hodnoty. Existujú hodnoty vyššie a nižšie. Schelerova hierarchia hodnôt: najnižšie hodnoty sú zmyslového cítenia, hodnoty príjemného a nepríjemného, nad nimi hodnoty vitálneho cítenia, hodnoty ušľachtilého a nízkeho a vyššie stoja duchovné hodnoty poznania, spravodlivosť a jej protiklady a najvyššie sú náboženské hodnoty svätosti. Podľa Schelera sú dôležité hodnoty osobnosti. Pojem osoba má u Schelera hlavné postavenie. Ďalšou dôležitou hodnotou u Schelera je teória lásky. Láska nie je spoločenský cit a nie je to ani súcit. Láska vôbec nie je cit, čistá láska sa vždy obracia k osobe. Súčet všetkých hodnôt milovanej osoby nikdy nevysvetlí lásku. Vždy tu ostane naviac niečo nevysvetliteľného, totiž konkrétna milovaná osoba, pravý objekt lásky, Najvyššia forma lásky je láska božia a láska k Bohu. Scientistická filozofia /línia/- lat.
| |||