Milan Stanislav Ďurica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Plepo (diskusia | príspevky)
Odstránenie vety z úvodného odseku a jej presunutie a doplnenie, interwiki
Riadok 1:
'''Milan Stanislav Ďurica''', [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] (* [[13. august]] [[1925]], [[Krivany]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[historik]] žijúci do roku [[1998]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Zameriava sa predovšetkým na moderné slovenské dejiny, najmä na obdobie [[prvá slovenská republika|prvej slovenskej republiky]]. Viacerí historici na Slovensku s jeho interpretáciou tohto obdobia nesúhlasia.
 
== Život ==
 
Študoval v [[Turín]]e, [[Ženeva|Ženeve]], [[Louvain]]e a postgraduál absolvoval vo Viedni, [[Padova|Padove]], [[Bonn]]e a [[Kolín]]e. Teologickú dizertáciu písal o [[turínske plátno|turínskom plátne]] (''Dr. R. W. Hynek e i suoi studi sulla sindone'' - Dr. R. W. Hynek a jeho výskum turínského plátna, [[1956]]). Za doktora politických vied v Padove sa habilitoval roku 1961 doktorskou tézou ''La Slovacchia e le sue relazioni con il Terzo Reich. Dagli accordi di Monaco all'inizio della seconda guerra mondiale (secondo i documenti diplomatici tedeschi editi e inediti'' (Slovensko a jeho vzťahy s Treťou Ríšou. Od Mníchovskej dohody do vypuknutia II. svetovej vojny (podľa uverejnených a nepublikovaných nemeckých diplomatických dokumentov)), neskôr vyšla knižne.
 
V roku [[1956]] sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v [[Abano Terme]], v roku [[1963]] asistentom profesora, od roku [[1967]] profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do dôchodku roku [[1997]]. Bol spoluzakladateľom a generálnym tajomníkom [[Ústredie slovenských katolíckych študentov|Ústredia slovenských katolíckych študentov]] (ÚSKŠ) a Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI), členom predsedníctva a neskôr predsedom Slovenského ústavu v Ríme[[Rím]]e (SÚR), ako aj redaktorom jeho ročenky Slovak Studies. V súvislosti s prípravami a priebehom [[druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] bol odborným poradcom (peritus) pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. V roku [[1969]] založil stredisko východoeuropských štúdií (Centro di studi sull'Europa orientale). Založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filologie pri Univerzite v Padove, Il Mondo Slavo. Bol spoluautorom viacerých encyklopédií vo svete. Je výborný znalec západných archívov a knižníc.
 
Na Vianoce roku [[1997]] úplne stratil [[sluch]]. Roku [[1998]] sa vrátil na [[Slovensko]].
 
Od roku [[1993]] pôsobí ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Na Slovensku sa pričinil o založenie Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva ([[1996]]).
 
== Dejiny Slovenska a Slovákov ==
 
== Dielo ''Dejiny Slovenska a Slovákov'' ==
V roku 1995 vydal prácu ''Dejiny Slovenska a Slovákov'' (komentovaná chronológia slovenských dejín). Ministerstvo školstva z iniciatívy ministerky školstva Evy Slavkovskej financovalo, čiastočne z prostriedkov EÚ, celoplošnú distribúciu druhého vydania tejto knihy (1996) ako pomôcku pre školy. V tlači bolo publikované kritické stanovisko pracovníkov HÚ SAV, v januárovom čísle (1997) Historického časopisu vyšla podrobná (výrazne negatívna) recenzia knihy. V marci 1997 HÚ SAV poslal ministerke školstva obšírny materiál, v ktorom zopakoval svoje výhrady k faktografickému, terminologickému a koncepčnému obsahu knihy. Vzhľadom na financovanie z európskych peňazí sa kauza dostala až na medzinárodnú úroveň. Ministerstvo medzičasom pod tlakom Európskej únie v júli 1997 nedoporučilo knihu používať na školách. [[24. september|24. septembra]] [[1997]] Kresťansko-sociálna únia (KSÚ) zorganizovala tlačovú konferenciu na obranu Ďuricovej knihy, kde jej odporcov označila za „marxistov“ a „čechoslovakistov“. Ďurica v knihe ''Priblížiť sa k pravde'' (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1998) uviedol odborné argumenty v prospech svojej verzie. Kniha bola odvtedy na Slovensku pre dobrý odbyt opakovane vydaná.
 
V roku [[1995]] vydal prácu ''Dejiny Slovenska a Slovákov'' (komentovaná chronológia slovenských dejín). Ministerstvo školstva z iniciatívy ministerky školstva Evy Slavkovskej financovalo, čiastočne z prostriedkov EÚ, celoplošnú distribúciu druhého vydania tejto knihy ([[1996]]) ako pomôcku pre školy. V tlači bolo publikované kritické stanovisko pracovníkov HÚ SAV, v januárovom čísle ([[1997]]) Historického časopisu vyšla podrobná (výrazne negatívna) recenzia knihy. V marci [[1997]] HÚ SAV poslal ministerke školstva obšírny materiál, v ktorom zopakoval svoje výhrady k faktografickému, terminologickému a koncepčnému obsahu knihy. Vzhľadom na financovanie z európskych peňazí sa kauza dostala až na medzinárodnú úroveň. Ministerstvo medzičasom pod tlakom Európskej únie v júli [[1997]] nedoporučilo knihu používať na školách. [[24. september|24. septembra]] [[1997]] Kresťansko-sociálna únia (KSÚ) zorganizovala tlačovú konferenciu na obranu Ďuricovej knihy, kde jej odporcov označila za „marxistov“ a „čechoslovakistov“. Ďurica v knihe ''Priblížiť sa k pravde'' (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava [[1998]]) uviedol odborné argumenty v prospech svojej verzie. Kniha bola odvtedy na Slovensku pre dobrý odbyt opakovane vydaná.
 
 
Viacerí historici s Ďuricovou interpretáciou dejín polemizujú, niektorí ju úplne odmietajú.
 
== Dielo ==
 
Podľa Jubilejného zborníka na počesť Milana S. Ďuricu, Bratislava [[1995]] Ďurica napísal asi 1700 bibliografických jednotiek. Okrem toho prekladá do slovenčiny a taliančiny.
 
Známe diela:
* ''La Slovacchia a le sue relazioni politiche con la Germania 1938 - 1945. Vol I.'' (Padova 1964; pozri hore)
* ''Die Slowakei in der Märzkrise 1939'' (1964)
* ''Dr. Jozef Tiso and the Jewish Problem in Slovakia'' (1957)
* ''Dejiny Slovenska a Slovákov'' (Slov. ped. nakladateľstvo Brat. 1995; pozri hore)
* ''Priblížiť sa k pravde'' (Bratislava 1997; pozri hore)
* ''Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych dokumentov'' (THB 1998)
* ''Jozef Tiso (1887-1947), Životopisný profil.'' (Lúč, Bratislava, 2006)
 
== O ňom ==