Anton Habovštiak: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v Krivej na Orave 24.9. 1924 v roľníckej rodine. Navštevoval Gymnázium v Trstenej a v Dolnom Kubíne a v rokoch 1946-1951 filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Po ukončení až do roku 1994 pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Zaoberal sa dialektológiou slovenského jazyka a pracoval na medzinárodnom všeslovanskom jazykovom atlase. Spracoval najmä oravské nárečia a nárečia Gemeru. Základné prvky slovenských nárečí zhodnotil v práci ,,Atlas slovenského jazyka”. Práca má mimoriadny význam, pretože poukazuje na pôvod slovenského jazyka vôbec a na základe slovotvorných prejavoch považuje západné Slovensko za najstaršie slovanské osídlenie. Anton Habovštiak veľmi horlil za zachovanie nárečových prvkov v spisovnej slovenčine, do čoho veľmi nabádal spisovateľov, novinárov i publicistov. Poukazoval na to, že ide o obrovské národné bohatstvo vytvorené po stáročia našimi ľuďmi. Jeho veľmi rozsiahla a dôkladná práca sú ,,Oravské nárečia” ,kde aj tieto delí na dolnooravské, stredooravské a hornooravské. Materiál, ktorý sa v prácach nachádza sám osobne zozbieral. Sú tu aj veľmi cenné autentické nárečové ukážky z jednotlivých oblastí ale aj dedín od miestnych rozprávačov. Tie využil ešte v ďalšej svojej práci ,,Oravci o svojej minulosti”, kde sa nachádzajú zvyky, obyčaje, veršovanky a texty pri rôznych príležitostiach i v ročných obdobiach. Osobitnou oblasťou jeho odbornej práce bolo pôsobenie v medzi-národnom komitéte pre všeslovanský jazykový atlas. Tejto činnosti sa venoval viac ako 30 rokov. Bol stálym zástupcom Slovenska v tejto inštitúcii, ktorá zahrňovala odborníkov zo všetkých slovanských krajín a rečových skupín. Výsledkom bola ucelená práca aká nemá v doterajších dejinách slovanstva obdobu. Počas jazykovedného výskumu a návštev jednotlivých dedín a miest v stykoch s roľníkmi, pastiermi, drevorubačmi, pltníkmi a remeselníkmi zachytil stovky najrôznejších povestí, rozprávok aj mýtov, ktoré spracoval v osobitných zbierkach nielen z Oravy, ale aj z celého Slovenska v desiatkach kníh. Ako prvá mu vyšla v roku 1963 zbierka: ,,Pastierik a zbojníci”. Nasledovali desiatky zbierok, z ktorých je hodné spomenúť aspoň: Poklad and všetky poklady, O kaštieli v šírom poli, Tri píšťalôčky, Kukučkine slzy, Zakliate ovečky pod Rozsutcom a iné. Osobitnú časť jeho diela tvoria eseje z konkrétneho života a romány. Takými sú: Dni sviatočné a všedné, Oravské chodníčky, Kráľ nad kráľmi sa narodil a podobne. Mnohé z nich boli publikované v dennej tlači. Mimoriadny význam má román ,,Plátenícka pieseň” zo života oravských plátenníkov z hornej Oravy. Novely a poviedky zo života oravského i slovenského človeka spracoval v zbierkach: Volanie domova, Aj také sú božie cesty, Mať moja ,mať moja a podobne. Anton Habovštiak zomrel 14 apríla 2004 v Bratislave.