|
[[Obrázok:Magnetosphere rendition.jpg|300px|right|thumb|Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme]]
[[Obrázok:Voyager 1 entering heliosheath region.jpg|right|thumb|Slnečný vietor]]
ahojte ako sa mate my sa mame super lebo sme to vymazali.
'''Slnečný vietor''' je prúd nabitých [[častica|častíc]] (napr. [[plazma (fyzika)|plazma]], ktoré sú emitované z [[atmosféra astronomického telesa|vrchnej atmosféry]] [[hviezda|hviezdy]] (v prípade hviezdy inej ako [[Zem|zemského]] [[Slnko|Slnka]], sa môže nazývať '''hviezdny vietor''').
Je zložený väčšinou z vysokoenergetických [[elektrón]]ov a [[protón]]ov ~ 500 [[elektrón volt|keV]]), ktoré unikajú hviezdnej gravitácii vďaka ich veľkej termálnej energii. Slnečným vetrom možno vysvetliť mnoho javov, ako [[geomagnetická búrka|geomagnetické búrky]], ktoré vyraďujú vedenia elektrických sietí na Zemi, [[polárna žiara|polárnu žiaru]] (známu aj ako auróra), chvosty [[kométa|komét]] mieriace vždy od Slnka a vytváranie vzdialených hviezd.
== História ==
V roku [[1958]], [[Eugene Parker]] objavil, že od Slnka vanie neprestajne silný tuhý vietor, ktorý zaplňuje lokálny medziplanetárny priestor ionizovaným plynom ([[plazma (fyzika)|plazmou]]). Pred týmto objavom vedci považovali vesmír za čisté [[vákuum]]. Objav navždy zmenil u vedcov vnímanie vesmíru a pomohol vysvetliť mnohé javy od [[geomagnetická búrka|geomagnetickej búrky]], ktorá vyraďuje elektrickú rozvodnú sieť na Zemi, až po vytváranie vzdialených hviezd.
Približne v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] vedci vypočítali, že teplota slnečnej koróny musí byť milión stupňov Celzia, kvôli spôsobu akým vystupuje do vesmíru (videné počas úplných slnečných zatmení). Dômyselná detektívna práca potvrdila spektroskopickými meraniami túto neobyčajnú teplotu. V polovici [[50. roky 20. storočia|50-tych rokov]] britský matematik [[Sydney Chapman]] spočítal vlastnosti plynu pri takých teplotách a zistil, že je ide o supervodič tepla, ktorý musí byť predĺžený ďaleko do vesmíru, až sa obežnú dráhu Zeme. Tiež v 50-tych rokoch nemeckého vedca menom [[Ludwig Biermann]] zaujal fakt, že nezáleží či [[kométa]] mieri k alebo od Slnka, jej chvost vždy mieri od Slnka. Biermann predpokladal, že sa to deje, pretože Slnko vyžaruje stabilný prúd častíc, ktoré neustále posúvajú chvost kométy ďalej.
Parker si uvedomil, že žiara prúdiaca zo Slnka v Chapmanovom modeli a kometárny chvost odfukovaný od Slnka v Biermannovej hypotéze musia byť výsledkom toho istého javu. Parker ukázal, že aj keď slnečná koróna je silne priťahovaná gravitáciou Slnka, je takým dobrým vodičom tepla, že je stále veľmi horúca aj pri veľkých vzdialenostiach. A pretože gravitácia slabne, keď sa vzdialenosť od Slnka zvyšuje, vonkajšia koronálna atmosféra uniká do medzihviezdneho priestoru.
Odpor voči Parkerovej domnienke o slnečnom vetre bol silný. Práca, ktorú poslal do Astrophysics Journal v roku 1958, dvaja recenzenti odmietli. Zachránil ju však vydavateľ [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] (ktorý neskôr v roku [[1983]] dostal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]]).
V [[60. roky 20. storočia|60-tych rokoch]] bola táto hypotéza potvrdená cez priame satelitné pozorovania slnečného vetra, čo tiež umožnilo vysvetliť magnetické búrky, polárnu žiaru a iné slnečno-pozemské javy.
== Vlastnosti ==
V [[slnečná sústava|slnečnej sústave]] je zloženie slnečného vetra identické [[Slnko|slnečnej]] [[koróna|koróne]], 73% [[vodík]]a, 25% [[hélium|hélia]] a zbytkové nečistoty. Presné zloženie nebolo doteraz odmerané. [[Genesis (sonda)|Genesis]] vesmírna misia so zachytenými vzorkami sa vrátila na [[Zem]] v roku [[2004]] a jej vzorky sú analyzované, bola však poškodená tvrdým pristátím, keď sa jej neotvorili [[padák]]y pri návrate do zemskej [[atmosféra|atmosféry]].
V blízkosti Zeme sa rýchlosť slnečného vetra mení od 200 do 889 km/s. Priemer je 450 [[kilometer za sekundu|km/s]]. Približne 1 milión ton hmoty za sekundu sa stráca zo Slnka vytryskovanej ako slnečný vietor, čo je zanedbateľné množstvo oproti svietivému výkonu Slnka, ktorý zodpovedá približne 4,5 [[Tera|Tg]] (4.5×10<sup>9</sup> kg) hmoty konvertovanej na energiu každú sekundu.
Keďže slnečný vietor je [[plazma (fyzika)|plazma]], nesie so sebou [[magnetické pole]] Slnka. Až do vzdialenosti približne 160 Gm (160 000 000 km), slnečná rotácia zakrúca slnečný vietor do špirálovitého vzoru a ťahá so sebou jeho magnetické čiary, no za touto vzdialenosťou sa slnečný vietor pohybuje smerom von bez ďalších vplyvov priamo zo Slnka. Neobvykle energetické výbuchy slnečného vetra spôsobené [[slnečná protuberancia|slnečnými protuberanciami]] a ďalšími podobnými javmi slnečného počasia sú známe ako „solárne búrky“ a môžu vystaviť [[vesmírna sonda|vesmírne sondy]] a [[satelit]]y silným dávkam [[radiácia|radiácie]]. Čiastočky slnečného vetra zachytené v [[zemské magnetické pole|zemskom magnetickom poli]] majú tendenciu sústrediť sa vo [[van Allenov radiačný pás|van Allenovom radiačnom páse]] a zapríčiňovať tak [[polárna žiara|polárnu žiaru]], keď dopadajú do [[Zemská atmosféra|Zemskej atmosféry]] blízko [[magnetický pól|pólov]]. Ostatné [[planéta|planéty]] s magnetickými poľami podobnými tomu zemskému majú tiež vlastné polárne žiary.
Slnečný vietor vydúva „bublinu“ v [[medzihviezdna látka|medzihviezdnej látke]] (zriedené plyny vodíka a hélia, ktorými je galaxia presiaknutá). Bod, v ktorom už nie je sila slnečného vetra dostatočne silná, aby zatlačila na medzihviezdnu látku sa nazýva [[heliopauza]] a je často považovaný za vonkajšiu „hranicu“ slnečnej sústavy. Vzdialenosť k heliopauze nie je presne známa a pravdepodobne sa značne mení podľa aktuálnej rýchlosti slnečného vetra a lokálnej hustoty medzihviezdnej látky, ale je známe, že leží ďaleko za obežnou dráhou [[Neptún (planéta)|Neptúna]].
== Pozri aj ==
* [[Magnetopauza]]
* [[Magnetosféra]]
* [[Ionosféra]]
* [[Tlaková vlna]]
* [[Wolf-Rayetova hviezda]]
* [[Slnečná plachetnica]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Solar wind}}
== Externé odkazy ==
* [http://news.nationalgeographic.com/news/2003/08/0827_030827_kyotoprizeparker.html Objaviteľ slnečného vetra] (v angličtine)
{{Slnko}}
{{slnečná sústava}}
[[Kategória:Hviezdne javy]]
[[Kategória:Slnečné javy|Vietor]]
[[bg:Слънчев вятър]]
[[ca:Vent solar]]
[[cs:Sluneční vítr]]
[[da:Solvind]]
[[de:Sonnenwind]]
[[en:Solar wind]]
[[es:Viento solar]]
[[et:Päikesetuul]]
[[fi:Aurinkotuuli]]
[[fr:Vent solaire]]
[[gl:Vento solar]]
[[he:רוח השמש]]
[[hu:Napszél]]
[[id:Angin matahari]]
[[io:Sunala vento]]
[[it:Vento solare]]
[[ja:太陽風]]
[[kn:ಸೌರ ಮಾರುತ]]
[[ko:태양풍]]
[[la:Ventus solaris]]
[[lt:Saulės vėjas]]
[[lv:Saules vējš]]
[[ml:സൗരക്കാറ്റ്]]
[[ms:Angin suria]]
[[nl:Zonnewind]]
[[nn:Solvind]]
[[no:Solvind]]
[[pl:Wiatr słoneczny]]
[[pt:Vento solar]]
[[ru:Солнечный ветер]]
[[scn:Ventu sulari]]
[[sl:Sončev veter]]
[[sr:Сунчев ветар]]
[[sv:Solvind]]
[[th:ลมสุริยะ]]
[[tr:Güneş rüzgârı]]
[[uk:Сонячний вітер]]
[[vi:Gió Mặt Trời]]
[[zh:太阳风]]
| 