Verzia z 15:52, 22. máj 2008 upraviť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací add fyzikálny opis ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:38, 23. máj 2008 upraviť vrátiť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací doplnenie Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Pswaves.jpg\|thumb\|right\|300px\|Jednotlivé typy seizmických vĺn.]] [[Obrázok:Seismogram.gif\|thumb\|right\|300px\|Seizmogram so zaznamenanými P a S-vlanmi.]]▼ '''Seizmická vlna''' je typ [[Vlnenie\|vlnenia]], ktoré je vyžarované pri [[Deformácia (mechanika)\|deformácii]] [[Hornina\|hornín]]. Táto deformácia môže byť spôsobená [[Zemetrasenie\|zemetrasením]], výbuchom, zrútením skalného masívu a pod. Seizmické vlny zaznamenávajú [[Seizmometer\|seizmometre]] a analýza týchto záznamov slúži na zisťovanie [[Stavba Zeme\|stavby vnútra Zeme]]. Řádek 22 ⟶ 23: Pri šírení pozdĺžnej vlny kmitajú častice prostredia v smere jej šírenia, pri šírení priečnej kolmo na smer jej šírenia. Pri dopade vĺn na [[Fázové rozhranie\|rozhranie]] dvoch prostredí sa lomia a odrážajú, pre uhol dopadu a lomu platí [[Snellov zákon]]. V [[Kvapalina\|kvapalinách]] je <math>\mu = 0\,\!</math>, preto sa v nich nešíria priečne vlny. Zem ako teleso však nie je homogénna, je ohraničená a viaceré časti jej vnútra sú anizotrópne, pričom pri šírení seizmických vĺn dochádza vplyvom celého radu procesov k útlmu amplitúd vĺn. Popis vlnového poľa Zeme je preto veľmi komplikovaný. == Rozdelenie == Základné rozdelenie seizmických vĺn je podľa toho, či sa môžu šíriť vnútrom Zeme, alebo nie, na objemové a povrchové.▼ ▲[[Obrázok:Seismogram.gif\|thumb\|right\|300px\|Seizmogram so zaznamenanými P a S-vlanmi.]] ▲Základné rozdelenie seizmických vĺn je podľa toho, či sa môžu šíriť vnútrom Zeme, alebo nie na objemové a povrchové. === Objemové vlny === [[Obrázok:Ondes P et S 1d 30 petit.gif\|thumb\|right\|Oneskorenie S-vĺn oproti P-vlnám.]] Objemové, alebo priestorové vlny sú tie, ktoré sa šíria zemským telesom. Rozdeľujú sa na [S-vlna\|pozdĺžne]] a [P-vlna\|priečne]] (v seizmológii sa označujú ako P a S vlny). P je z [[Latinčina\|lat.]] ''primae'' - primárne a S sú sekundárne vlny (''secundae''). Toto označenie bolo zavedené podľa toho, v akom poradí sú zapisované na [[seizmogram]]. Pozdĺžne vlny (pretože sú rýchlejšie) sú zaznamenávané ako prvé, seundárne ako druhé. Amplitúda vlny je úmerná 1/r (kde r je vzdialenosť miesta merania od [[Epicentrum\|epicentra]]). Z hľadiska deštruktívneho účinku sú na tom lepšie priečne vlny, pretože pri pohybe častíc šíriacej sa vlny dochádza k strižným zmenám v prostredí, kdežto u pozdĺžnych k objemovým. Keďže v telese Zeme sa nachádzajú rôzne výrazné rozhrania, kde dochádza k ~~lámani~~lámaniu a odrazu objemových vĺn. Priamo sa šíriace vlny v [[Zemský plášť\|plášti]] sa označujú známym P a S, vlny odrazené od rozhrania plášť - [[Zemské jadro\|jadro]]) sú tzv. c-vlny, K-P sú vlny šíriace sa vo vonkajšom jadre, I-P a J-S vlny sa šíria vo vnútronom jadre. To že vonkajšie jadro je kvapalné, je ~~doožené~~doložené tým, že sa v ňom nešíria priečne S vlny. == Povrchové vlny == Povrchové typy seizmických vĺn sa šíria len po povrchu, maximálne v obmedzenej miere pod povrch Zeme. Najdôležitejšie z povrchových vĺn sú [[Rayleighova vlna\|Rayleigohve]] a [[Loveova vlna\|Loveove vlny]]. Ich rýchlosti (na rozdiel od objemových vĺn) výrazne závisia od [[Frekvencia\|frekvencie]] a ich amplitúdy sú úmerné <math>1/\sqrt r</math>. Ich ničivosť je, vzhľadom na kmitanie častíc (viď vrchný obrázok) obrovská. == Analýza seizmických vĺn a jej význam == ~~{{Geologický výhonok}}~~ [[Obrázok:Earthquake wave shadow zone.gif\|thumb\|right\|Tieňová zóna P-vĺn.]] Jedným z dôležítých záverov, vyplývajúcich z definície P a S vĺn je rozdiel v rýchlosti ich šírenia. Pozdĺžne S-vlny sú rýchlejšie, čo umožňuje zo záznamu seizmografu vypočítať vzdialenosť seizmickej stanice od ohniska zemetrasenia. Jednoduchý výpočet vzdialenosti ohniska od seizmickej stanice je [[Násobenie\|vynásobením]] rozdielu medzi príchodom P a S-vĺn (v sekundách) hodnotou 8 km/s. V praxi však treba brať do úvahy aj vplyv morfológie terénu a vlastnosti prostredia v ktorom sa vlny šíria. Na určenie polohy sa používa (opäť zjednodušene) priesečník kružníc, kde polomerom kružnice je vzdialenosť od ohniska, z minimálne troch staníc. Ďaľším dôležitým údajom, ktoré poskytujú záznamy objemových seizmických vĺn sú informácie o zemskom vnútri. Ako bolo napísané vyššie, na rozhraniach v štruktúre Zeme dochádza k odrazom a lámaniam seizmických vĺn, tieto sa riadia [[Snellov zákon\|Snellovým zákonom]]. Taktiež ich rýchlosť závisí od hustoty prostredia. Analýzou údajov odrazových vĺn geofyzici vytvorili seizmický model Zeme (rozloženie rýchlostí širenia sa seizmických vĺn a hustoty). === Tieňová zóna === Tieňová zóna je oblasť na povrchu Zeme, kde nie sú detekovateľné žiadne seizmické vlny, šíriace sa z určitého zdroja. Pre primárne vlny je to uhol medzi 104 až 140 °. Je to zapríčinené dopadom vlny pod určitým uhlom na rozhranie medzi [[Zemský plášť\|spodným plášťom]] a [[Zemské jadro\|vonkajším jadrom]], nazývané aj [[Gutenbergova diskontinuita]]. Časť P-vĺn sa odráža naspäť do plášťa a časť sa láme a prechádza do vonkajšieho jadra. V priemete na rez telesom Zeme vzniká hluché miesto (viď obrázok). S-vlny absolútne neprechádzajú gutenbergovou diskontinuitou, ale sa odrážajú naspäť, preto je uhol väčší - 105 až 180 °. Je to zapríčieneé tekutosťou vonkajšieho jadra, a v kvapalnom prostredí sa S-vlny nešíria. Toto, že vnútro Zeme je tekuté prvýkrát naznačil [[Írsko\|írsky]] geológ [[Richard Dixon Oldham\|Richard Oldham]]. [[Kategória:Seizmológia]]

Seizmická vlna: Rozdiel medzi revíziami