Seizmická vlna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
doplnenie
Peko (diskusia | príspevky)
d kozmetika, zdroje
Riadok 1:
[[Obrázok:Pswaves.jpg|thumb|right|300px|Jednotlivé typy seizmických vĺn.]]
[[Obrázok:Seismogram.gif|thumb|right|300px|Seizmogram so zaznamenanými P a S-vlanmi.]]
'''Seizmická vlna''' je typ [[Vlnenie|vlnenia]], ktoré je vyžarované pri [[Deformácia (mechanika)|deformácii]] [[Hornina|hornín]]. Táto deformácia môže byť spôsobená [[Zemetrasenie|zemetrasením]], výbuchom, zrútením skalného masívu a pod. Seizmické vlny zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometre]] a analýza týchto záznamov slúži charakterizovanie danej deformácie (hlavne pri zemetraseniach), ako aj na zisťovanie [[Stavba Zeme|stavby vnútra Zeme]].
 
== Fyzikálna charakteristika seizmických vĺn ==
Riadok 30:
=== Objemové vlny ===
[[Obrázok:Ondes P et S 1d 30 petit.gif|thumb|right|Oneskorenie S-vĺn oproti P-vlnám.]]
Objemové, alebo priestorové vlny sú tie, ktoré sa šíria zemským telesom. Rozdeľujú sa na [[S-vlna|pozdĺžne]] a [[P-vlna|priečne]] (v seizmológii sa označujú ako P a S vlny). P je z [[Latinčina|lat.]] ''primae'' - primárne a S sú sekundárne vlny (''secundae''). Toto označenie bolo zavedené podľa toho, v akom poradí sú zapisované na [[seizmogram]]. Pozdĺžne vlny (pretože sú rýchlejšie) sú zaznamenávané ako prvé, seundárne ako druhé. Amplitúda vlny je úmerná 1/r (kde r je vzdialenosť miesta merania od [[Epicentrum|epicentra]]). Z hľadiska deštruktívneho účinku sú na tom lepšie priečne vlny, pretože pri pohybe častíc šíriacej sa vlny dochádza k strižným zmenám v prostredí, kdežto u pozdĺžnych k objemovým. Keďže vV telese Zeme sa nachádzajú rôzne výrazné rozhrania, kde dochádza k lámaniu a odrazu objemových vĺn. Priamo sa šíriace vlny v [[Zemský plášť|plášti]] sa označujú známym P a S, vlny odrazené od rozhrania plášť - [[Zemské jadro|jadro]]) sú tzv. c-vlny,. K-P sú vlny šíriace sa vo vonkajšom jadre, I-P a J-S vlny sa šíria vo vnútronom jadre. To že vonkajšie jadro je kvapalné, je doložené tým, že sa v ňom nešíria priečne S vlny.
 
== Povrchové vlny ==
Povrchové typy seizmických vĺn sa šíria len po povrchu, maximálneno v obmedzenej miere aj pod povrchpovrchom Zeme. Najdôležitejšie z povrchových vĺn sú [[Rayleighova vlna|Rayleigohve]] a [[Loveova vlna|Loveove vlny]]. Ich rýchlosti (na rozdiel od objemových vĺn) výrazne závisia od [[Frekvencia|frekvencie]] a ich amplitúdy sú úmerné <math>1/\sqrt r</math>. Ich ničivosť je, vzhľadom na kmitanie častíc obrovská(viď vrchný obrázok) obrovská.
 
== Analýza seizmických vĺn a jej význam ==
{{Hlavný článok|Stavba Zeme}}
[[Obrázok:Earthquake wave shadow zone.gif|thumb|right|Tieňová zóna P-vĺn.]]
Jedným z dôležítých záverov, vyplývajúcich z definície P a S vĺn je rozdiel v rýchlosti ich šírenia. Pozdĺžne S-vlny sú rýchlejšie, čo umožňuje zo záznamu seizmografu vypočítať vzdialenosť seizmickej stanice od ohniska zemetrasenia. JednoduchýHodnota výpočettejto vzdialenosti ohniskasa od seizmickej stanice jezíska [[Násobenie|vynásobením]] rozdielu medzi príchodom P a S-vĺn (v sekundách) hodnotou 8&nbsp;km/s. V praxi však treba brať do úvahy aj vplyv morfológie terénu a vlastnostivlastností prostredia v ktorom sa vlny šíria. Na určenie polohy na mape sa používa (opäť zjednodušene) priesečník kružníc, kde polomeromstredom kružnice je seizmická stanica a polomerom je vzdialenosť od ohniska,. zNa presné určenie polohy treba zostrojiť kružnice minimálne z troch staníc.
 
Ďaľším dôležitým údajom, ktoré poskytujú záznamy objemových seizmických vĺn sú informácie o zemskom vnútri. Ako bolo napísané vyššie, na rozhraniach v štruktúre Zeme dochádza k odrazom a lámaniam seizmických vĺn, tieto sa riadia [[Snellov zákon|Snellovým zákonom]]. Taktiež ich rýchlosť závisí od hustoty prostredia. Analýzou údajov odrazových vĺn geofyzici odhalili vnútornú štruktúru Zeme a vytvorili aj jej seizmický model Zeme (čo je vlastne rozloženie rýchlostí širenia sa seizmických vĺn a hustoty).
 
=== Tieňová zóna ===
Tieňová zóna je oblasť na povrchu Zeme, kde nie sú detekovateľné žiadne seizmické vlny, šíriace sa z určitého zdroja. Pre primárne vlny je to uhol medzi 104 až 140&nbsp;°. Je to zapríčinené dopadom vlny pod určitým uhlom na rozhranie medzi [[Zemský plášť|spodným plášťom]] a [[Zemské jadro|vonkajším jadrom]], nazývané aj [[Gutenbergova diskontinuita]]. Časť P-vĺn sa odráža naspäť do plášťa a časť sa láme a prechádza do vonkajšieho jadra. V priemete na rez telesom Zeme vznikása objavuje hluché miesto (viď obrázok). S-vlny absolútne neprechádzajú gutenbergovou diskontinuitou, ale sa odrážajú naspäť, preto je uhol väčší - 105 až 180&nbsp;°. Je to zapríčieneézapríčiené tekutosťou vonkajšieho jadra, a v kvapalnom prostredí sa S-vlny nešíria. Toto, že vnútro Zeme jeTúto tekutéskutočnosť prvýkrát naznačil [[Írsko|írsky]] geológ [[Richard Dixon Oldham|Richard Oldham]].
 
== Literatúra a referencie ==
* Moczo, P., Labák, P., Zemetrasenia a seizmické ohrozenie, Geofyzikálny ústav SAV, 2000
* {{preklad|jazyk=en|článok=Shadow zone|revízia=213632806}}
 
[[Kategória:Seizmológia]]