Seizmická vlna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie |
d kozmetika, zdroje |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Pswaves.jpg|thumb|right|300px|Jednotlivé typy seizmických vĺn.]]
[[Obrázok:Seismogram.gif|thumb|right|300px|Seizmogram so zaznamenanými P a S-vlanmi.]]
'''Seizmická vlna''' je typ [[Vlnenie|vlnenia]], ktoré je vyžarované pri [[Deformácia (mechanika)|deformácii]] [[Hornina|hornín]]. Táto deformácia môže byť spôsobená [[Zemetrasenie|zemetrasením]], výbuchom, zrútením skalného masívu a pod. Seizmické vlny zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometre]] a analýza týchto záznamov slúži charakterizovanie danej deformácie (hlavne pri zemetraseniach), ako aj na zisťovanie [[Stavba Zeme|stavby vnútra Zeme]].
== Fyzikálna charakteristika seizmických vĺn ==
Riadok 30:
=== Objemové vlny ===
[[Obrázok:Ondes P et S 1d 30 petit.gif|thumb|right|Oneskorenie S-vĺn oproti P-vlnám.]]
Objemové, alebo priestorové vlny sú tie, ktoré sa šíria zemským telesom. Rozdeľujú sa na [[S-vlna|pozdĺžne]] a [[P-vlna|priečne]] (v seizmológii sa označujú ako P a S vlny). P je z [[Latinčina|lat.]] ''primae'' - primárne a S sú sekundárne vlny (''secundae''). Toto označenie bolo zavedené podľa toho, v akom poradí sú zapisované na [[seizmogram]]. Pozdĺžne vlny (pretože sú rýchlejšie) sú zaznamenávané ako prvé, seundárne ako druhé. Amplitúda vlny je úmerná 1/r (kde r je vzdialenosť miesta merania od [[Epicentrum|epicentra]]). Z hľadiska deštruktívneho účinku sú na tom lepšie priečne vlny, pretože pri pohybe častíc šíriacej sa vlny dochádza k strižným zmenám v prostredí, kdežto u pozdĺžnych k objemovým.
== Povrchové vlny ==
Povrchové typy seizmických vĺn sa šíria len po povrchu,
== Analýza seizmických vĺn a jej význam ==
{{Hlavný článok|Stavba Zeme}}
[[Obrázok:Earthquake wave shadow zone.gif|thumb|right|Tieňová zóna P-vĺn.]]
Jedným z dôležítých záverov, vyplývajúcich z definície P a S vĺn je rozdiel v rýchlosti ich šírenia. Pozdĺžne S-vlny sú rýchlejšie, čo umožňuje zo záznamu seizmografu vypočítať vzdialenosť seizmickej stanice od ohniska zemetrasenia.
Ďaľším dôležitým údajom, ktoré poskytujú záznamy objemových seizmických vĺn sú informácie o zemskom vnútri. Ako bolo napísané vyššie, na rozhraniach v štruktúre Zeme dochádza k odrazom a lámaniam seizmických vĺn, tieto sa riadia [[Snellov zákon|Snellovým zákonom]]. Taktiež ich rýchlosť závisí od hustoty prostredia. Analýzou údajov odrazových vĺn geofyzici odhalili vnútornú štruktúru Zeme a vytvorili aj jej seizmický model
=== Tieňová zóna ===
Tieňová zóna je oblasť na povrchu Zeme, kde nie sú detekovateľné žiadne seizmické vlny, šíriace sa z určitého zdroja. Pre primárne vlny je to uhol medzi 104 až 140 °. Je to zapríčinené dopadom vlny pod určitým uhlom na rozhranie medzi [[Zemský plášť|spodným plášťom]] a [[Zemské jadro|vonkajším jadrom]], nazývané aj [[Gutenbergova diskontinuita]]. Časť P-vĺn sa odráža naspäť do plášťa a časť sa láme a prechádza do vonkajšieho jadra. V priemete na rez telesom Zeme
== Literatúra a referencie ==
* Moczo, P., Labák, P., Zemetrasenia a seizmické ohrozenie, Geofyzikálny ústav SAV, 2000
* {{preklad|jazyk=en|článok=Shadow zone|revízia=213632806}}
[[Kategória:Seizmológia]]
|