Kenozoikum: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d zmena infoboxu
Peko (diskusia | príspevky)
d fix wikilinky
Riadok 30:
==Vývoj života ==
===Flóra===
Vymieranie na konci [[Krieda (geologickégeochronologická obdobiejednotka)|kriedy]] postihlo aj rastlinstvo. Vyhynuli hlavne niektoré skupiny [[nahosemenné rastliny|nahosemmených rastlín]], najmä [[cykasorasty|cykasorastov]] a [[ginkorasty|ginkorastov]]. Svoj najväčší rozvoj dosiahli [[krytosemenné rastliny]], ktoré dominujú suchozemskej flóre dodnes. Veľký rozvoj však stále zažívajú aj [[borovicorasty]], ktoré miestami dominujú najmä v chladnejších oblastiach (tajga, vysoké pohoria).
 
V treťohorách bola klíma teplá bez zaľadnenia, vďaka čomu rástli subtropické lesy takmer na celom území Európy. Nástup štvrtohorných zaľadnení a ich viacnásobné striedanie s dobami medziľadovými spôsobil obrovskú záťaž pre Európsku flóru. Počas ľadových dôb sa väčšina rastlín sústredila na najjužnejších poloostrovoch kontinentu (Pyrenejský, Apeninský a juh Balkánu), ktoré svojou rozlohou nie su veľmi veľké. V ďalšom prenikaní na juh im čiastočne bránilo Stredozemné more. Zmeny klímy spojené so sústredením druhov na obmädzenom území spôsobovalo opakované vymieranie mnohých druhov a ochudobňovanie Európskej flóry mierneho pásma. Tá bola síce čiastočne doplnená najmä z Ázie, ale dodnes je druhovo chudobnejšia ako ázijská a severoamerická (pre ich flóry zaľadnenia predstavovali menšiu záťaž, keďže na rozdiel od Európy prenikaniu druhov na teplejší juh nebránilo v Ázii ani v Severnej Amerike žiadne more).
 
===Fauna===
Koncom [[Krieda (geologickégeochronologická obdobiejednotka)|kriedy]] došlo k masívnemu vyhynutiu väčšiny morských ([[amonity]], [[belemnity]], morské plazy) ako aj suchozemských ([[dinosaury]]) živočíšnych druhov. Preživšie [[cicavce]] a [[vtáky]] rýchlo využili voľný priestor a začali sa hromadne rozširovať na [[Zem|zemskom]] povrchu. Vtáky sa začiatkom paleogénu na krátky čas stávajú vládcami planéty (až 2 m vysoké nelietavé dravce, ktorých [[Fosília|skameneliny]] sa našli v Laurázii a v Južnej Amerike, boli postrachom všetkého živého v kenozoiku).
 
Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil faunu v neogéne a v neskorších obdobiach, bol vývoj trávových druhov na savanách. Na ich spásanie sa postupne adaptovali niektoré bylinožravé cicavce (kone, antilopy). Zaujímavú vetvu predstavuje vývoj v Južnej Amerike, ktorá bola relatívne izolovaná od okolitého sveta a priniesla svetu mnoho životných foriem: rody ''Litopterna'' (v podstate kombinácia ťavy a koňa), ''Notoungulata''. Koncom neogénu nastupuje na scénu človek, presnejšie jeho predkovia [[Australopitekus|australopitekovia]] v [[Afrika|Afrike]]. Pod vyhynutie štvrtohorných cicavcov ([[mamut]]ov, ''prajeleňov'', ''srstnatých nosorožcov'') sa podpisuje okrem klimatických zmien už aj ľudská činnosť.