Verzia z 22:12, 26. jún 2008 upraviť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací d fix wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:57, 27. jún 2008 upraviť vrátiť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací d fix wikiliniek Ďalšia úprava →
Riadok 29: ==Rozmnožovanie== [[Obrázok:Picea pungens2.jpg\|thumb\|120px\|left\|šiška smreku pichľavého Picea pungens]] Ihličiny vytvárajú jednopohlavné (''monoecické'') šištice (''strobilis''). Samčie šištice pozostávajú z tyčiniek s krátkou nitkou na ktorej sú dve peľové puzdrá produkujúce veľké množtsvo [[peľ]]u. Peľ má často 2 vzdušné vaky a je roznášaný vetrom (borovicorasty sú vetroopelivé). Samičia šištica pozostáva s plodných šupín (''megasporofyly''), ktoré sa rozdeľujú na podporné šupiny a semenné šupiny. Na nich sa nacházajú 2 vajíčka, ktoré sú svojím otvorom (mikropilárny otvor) obrátené smerom k stredovej ose šištice. Vajíčko (''[[ovulum]]'') obsahuje samotnú vajcovú bunku (''oosféru''), 2 podporné bunky (''archegóniá'') a vyživovacie pletivo (''primárny [[endosperm]]''). Řádek 37 ⟶ 36: ==Fylogenetický pôvod== Pôvod borovicorastov leží niekde v neskorom [[~~karbón~~Karbón (~~geologické~~geochronologická ~~obdobie~~jednotka)\|karbóne]], odkiaľ pochádzajú fosílie vyhynutého radu ''Cordaitales'', ktoré považujeme za predkov dnešných borovicorastov a [[ginkgophyta\|gínk]]. Z [[~~perm~~Perm (~~geologické~~geochronologická ~~obdobie~~jednotka)\|Permu]] je známy ďalší vyhynutý rad ''Volziales'', ktorý vyhynul niekedy počas [[~~jura~~Jura (~~geologické~~geochronologická ~~obdobie~~jednotka)\|jury]]. V [[mezozoikum\|druhohorách]] boli borovicorasty najvýznamnejšou skupinou rastlín, pričom v tom čase existovali aj bylinné druhy. Z počas [[Jura (geochronologická jednotka)\|jury]] resp. [[Krieda (geochronologická jednotka)\|kriedy]] sa vyvinuli všetky dnešné čeľade. Napriek tomu, že v súčasnosti dominujú [[krytosemenné rastliny\|krytosemenných rastlín]], sú borovicorasty stále významnou skupinou rozšírenou po celej Zemi.

Borovicorasty: Rozdiel medzi revíziami