Obrazovkový monitor: Rozdiel medzi revíziami

Obrazovka je vlastne zvláštna veľká elektrónka, alebo katódová trubica. Zadná časť obrazovky je negatívne napájaná katóda – tzv. elektrónové delo, ktoré vysiela prúd elektrónov (záporne nabitých častíc) tzv. elektrónové žiarenie, alebo elektrónový lúč. Záporný náboj častíc – elektrón má tzv. elektromagnetické vlastnosti, tzn. že jeho dráhu je možné ovplyvňovať magnetickým poľom. Vysielaný elektrónový lúč je preto v strednej časti obrazovky vychyľovaný sadou elektromagnetických cievok, ktoré vychyľujú lúč v presne stanovenom smere a cykle. Predná čať obrazovky je rozšírená a z vnútra pokrytá luminofórom[[luminofor]]om. Je to povlak z luminiscenčnými vlastnosťami. Dopad elektrónu na tento povrch spôsobí že sa bod v mieste dopadu rozžiari viditeľným svetlom. Farba svetla závisí od druhu použitého luminofóruluminoforu. V obrazovke sú použité tri základné farby RGB – R - red (červená), G – green (zelená) a B – blue (modrá). Tri základné farebné body tvoria jeden zobrazovací bod obrazovky. Zmenou intenzity elektrónového lúča dopadajúceho na bod sa reguluje jas bodu, zmenou jasu čiastkovej farby bodu sa reguluje jeho celková farba. Elektrónový lúč sa vychyľuje tak, aby prechádzal obrazovkou vo vodorovných riadkoch pod sebou, zľava doprava, zhora dole. Jednotlivé zobrazovacie body potom tvoria zvislé zobrazovacie stĺpce. Počet bodov v riadku x počet bodov v stĺpci udáva rozlíšenie obrazovky. Niekedy sa stretneme aj s výrazom prekladanie (interlacing). Lacnejšie typy monitorov za jeden cyklus nezobrazia všetky riadky, ale len nepárne riadky a v ďalšom cykle len párne riadky. Obraz je pri takomto systéme zobrazenia menej stabilný. Tento spôsob zobrazovania je prevzatý z TV. Obrazovka môže byť oblá - čelná plocha je výrezom gule, Trinitron - čelná plocha je výrezom valca, alebo plochá (flat) čelná plocha je výrezom roviny. Kvalitné obrazovky (Trinitron) majú konštrukčne v obrazovke výstužné drôty, ktoré môžu presvitať cez obrazovku. Existujú aj zvláštne varianty CRT monitorov – monochromatické (jednofarebné - biele, zelené, oranžové ...), vektorové (so zotrvačnosťou v luminiscenčnej vrstve – bod zmizne až po nejakom čase od aktivácie – pre radarové systémy...)

Výhodou obrazovkového monitora je možnosť zmeny veľkosti bodu – je možné zobrazovať v rôznych rozlíšeniach, u kvalitných monitorov stabilný obraz, možnosť meniť teplotu farieb, kalibrovať farby, meniť geometriu obrazu. Monitor nemá takmer žiadnu zotrvačnosť. Dôležitou je aj cena – aj keď cenový pokles LCD vytláča túto výhodu. Nevýhodou sú veľké rozmery, spotreba, váha, poškodzovanie zraku - časť katódového žiarenia preniká cez luminofórluminofor a poškodzuje zrak užívateľa žiarením a urýchľovaním prachu s pred obrazovky – jeho vystrelenie smerom k užívateľovi. Spätné žiarenie (lacnejšie monitory nemajú tienenie elektroniky a vyžarujú aj dozadu cez plastový kryt (problém ak užívatelia sedia za sebou)), starnutie obrazu – luminofórluminofor po čase stráca svoje vlastnosti - bledne, čím klesá maximálny jas a kontrast, starnutie katódy – katóda nevysiela lúč o pôvodnej intenzite, obrazovka má menší jas, rozostrenie obrazu – obraz po čase stráca na ostrosti. Starnutie súčiastok spôsobuje frekvenčnú nestabilitu obrazu - obraz sa začína vlniť. Obrazovka má kovovú masku a je preto magneticky citlivá. Zmagnetovanie masky spôsobí farebnú degradáciu obrazu (Newtonove krúžky) - preto má väčšina obrazoviek demagnetizáciu (degauss), priloženie permanentného magnetu k obrazovke ju nenávratne poškodí (problém neodtienených reproduktorov pri monitore, mobilný telefón ...).