Xenolit: Rozdiel medzi revíziami

'''Xenolit''' je názov fragmentu [[Hornina|horniny]] alebo [[minerál]]u (vtedy sa nazýva '''xenokryst'''), uzatvorenej v horninovom bloku<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; ''Všeobecná geológia 1.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.</ref>, ktorý má voči tomuto bloku výrazne odlišné zloženie (uzavrenina horniny rovnakého, príp. podobného typu sa nazýva '''autolit'''). Týmto termínom sa často označujú úlomky hornín v [[Vyvretá hornina|magmatitoch]], ktoré sa dostali do [[Magma|magmy]] počas jej výstupu k povrchu, no xenolity sa dajú nájsť aj v [[Usadená hornina|sedimentoch]], prípadne v [[meteorit]]och. Xenolity môžu byť čiastočne [[asimilácia (geológia)|asimilované]], najmä na ich okrajoch, kde dochádzalo k reakciám s okolitou [[magma|magmou]]<ref>[http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl http://www.geology.cz] prístup: 4.9.2008</ref>.

Xenolity bázických a [[ultrabázická hornina|ultrabázických hornín]] (ako [[bazalt]]y, [[kimberlit]]y a [[lamprofýr]]y) poskytujú dôležité informácie o zložení [[Zemský plášť|zemského plášťa]], ktorý je priamo nedostupný. Magma týchto hornín je generovaná vo vrchnom plášti a pri svojom výstupe často strháva úlomy hornín (napr. [[peridotit]]y). Ich chemická a minerálna analýza je jeden z mála spôsobov, ako sa dajú získať priame poznatky o stavbe plášťa Zeme. V kimberlitoch prítomnosť určitých minerálov v xenolitoch indikuje hĺbku, z akej bol kimberlit vynesený na povrch Zeme (napr. [[plagioklas]] je stabilný do 25&nbsp;km, [[spinel]]y v hĺbkach 25 až 60&nbsp;km a pod 60&nbsp;km sa stabilnými stávajú [[Skupina granátu|granáty]] s obsahom hliníka - [[grosulár]], [[pyrop]]).