|
'''Robert Brown''' (* [[21. december]] [[1773]] – † [[10. jún]] [[1858]]) bol [[Škótsko|škótsky]] [[botanik]].
V roku [[1827]] pozoroval [[mikroskop]]om náhodný pohyb peľových zŕn v kvapke vody ([[Brownov pohyb]]). [[Albert Einstein|A. Einstein]] tento pohyb interpretoval ako vplyv náhodných nárazov molekúl vody. V botanike objavil jadrá rastlinných buniek.
Róbert B R O W N
Botanik, fyzik
Róbert Brown sa narodil v Montrose v Škótsku 21.12.1773. Študoval medicínu na Edinburghskej univerzite, kde bol žiadkom Thomasa Dicka. Túto univerzitu však nikdy nedoštudoval. V r. 1795 sa pripojil k anglickej armáde ako seržant, nie však na dlhšie obdobie. V decembri r. 1800 prijal ponuku na pozíciu botanika, od vtedy známeho výskumníka Matthewa Flindersa, ktorý sa práve v tých časoch pripravoval na svoju prvú historickú plavbu do Austrálie. Matthew a Róbert prichádzali vtedy v kráľovskom mene, ktorý sa dosť zaujímal o vtedajšiu anglickú kolóniu – Austráliu. Tri a pol roka robil Brown intenzívný botanický výskum zbieraním rôznych druhov živočíšstva, z ktorých asi dve tisíc dovtedy neboli známe svetu a ďalších tisícštyristo nebolo dostatočne peskúmaných. Róbert sa po svojej dlhej, namáhavej, ale predovšetkým svetuprospešnej práci chcel vrátiť domov späť do Anglicka a ukázať kráľovi výsledky jeho výskumu. To sa však nestalo celkom podľa jeho predstáv, nakoľko jedna za jeho lodí Porpoise na spiatočnej ceste do Anglicka stroskotala a s ňou sa potopila aj veľka časť Brownových novoobjavených druhov.
No i napriek tomu sa Brown, i keď s menším počtom svojich objavov, predsa len vrátil späť do Anglicka, kde nasledujúcich päť rokov pokračoval vo svojom výskume s austrálskym živočíšstvom a faunou, ktoré sa mu podarilo priniesť z Austrálie. Taktiež sa mu neskôr dostalo cti, na rozdiel od svojich mnohých kolegov, prezentovať svoje poznámky a poznatky o nových druhoch a to v roku 1810 kedy po prýkrát prezentoval svoju dlhoočakávanú výstavu prvej austrálskej flóry známej taktiež pod latinským názvom „PRODROMUS FLOARE NORAE HOLLADIAE ET INSULAE VAN DIEMEN.“ (v západnej Austrálii sa stal autorom mien viac ako 1200 rastlín a živočíchov)
Joseph Banks, veľký botanik, sa už dlho zaujímal o Brownovu prácu a v r. 1820, keď Banks zomrel, nechal všetok svoj majetok Brownovi, ktorý obsahoval jeho celoživotne získané poznatky z oblasti biológie, laboratórium a taktiež knižnicu. Brown sa rozhodol venovať všetky tieto poznatky britskému múzeu pod podmienkou, že vytvoria novú botanickú fakultu, ktorá bude niesť Banksovo meno. Britské múzeum túto ponuku prijalo a Brown až do svojej smrti obohacoval svojimi novými vedomosťami novovytvorenú botanickú katedru , ktorú neskôr aj viedol.
Hoci bol predovšetkým biológom v roku 1827 sa mu podarilo zapísať svoje meno aj medzi významné osobnosti fyziky a to pri pozorovaní správania sa peľových zrniečok vo vode , ktoré neustále menili svoje miesto v roztoku. Brown tot chápal ako dôkaz , že peľové zrniečka sú živé.Pravú podstatu objasnil však v roku 1905 Albert Einstein , ktorý vychádzal pritom z kinetickej teórie látok. Tá hovorí , že :,,Molekuly v roztoku sa pod vplyvom tepelného pohybu neustále zrážajú, pričom smer a sila týchto zrážok sú náhodné a vďaka tomu je aj poloha častíc náhodná.´´
Brown bol mužom , ktorý celý svoj život venoval skúmaniu a spoločenský život zostával uňho v úzadí. Nikdy sa neoženil a nemal ani vlastný dom až do Banksovej smrti , ktorý mu ten svoj venoval. Jeho práca však vyžadovala viacej času , pretože jeho práce boli mnoho krát dosť diskutabilné a bolo treba dokázať ich viacerými výskumami. Bohužiaľ, veľa poznatkov si Brown zobral so sebou do hrobu a niektoré jeho výskumy neboli nikdy dokončené. 5 rokov pred jeho smrťou sa podarilo Brownovi vyšplhať v Škótsku na horu , kde pred 60-timi rokmi uskutočňoval svoje prvé výskumy na rastlinách a živočíchoch.
Robért Brown nakoniec zomrel 10 júna 1858 v Londýne vo veku 85 rokov.
{{Biografický výhonok}}
|
