|
'''Molpír''' je vrch (354 [[m n.m.]]) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a praveké [[hradisko]] na tomto vrchu.
Na vrchu Molpír nad [[Smolenice|Smolenicami]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] sa približne v [[6. storočie pred Kr.|šiestom storočí pred Kr. ]] (staršia [[železná doba]] – [[halštatská doba]]) na rozlohe 12-14 [[hektár]]ov rozprestieralo veľké [[hradisko]]. Skladalo sa z troch [[nádvorie|nádvorí]] obtočenýchchránených valmi. Impozantné [[opevnenie]] bolo postavené z voľne loženéhokladeného [[Kameň|kamenia]], spevnené [[násyp]]mi a [[drevo|drevenými]] [[konštrukcia]]mi. Našli sa tu stopyzáklady [[veža|veží]], opevnených [[brána|brán]] a okrúhla [[bašta]]. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavenýpristavaný rad obytných drevených [[zrub]]ov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, bolboli na svoju dobu veľký kamenný panský [[dom]] atiež rady [[terasa|terás]] s obydliami. Nachádzalo sa tu aj [[Kult]]ové miesto, tzv.ktorého [[chrám]],miesto bolbolo vytesanývytesané do [[skala|skaly]] (202 x 6 [[meter|m]]). V ňom boli tri do červena vypálené [[obetisko|obetiská]] (ohniská), pri nich [[lebka]] a kosti asi dvojročného [[dieťa]]ťa, rozbité mesiačikovité a [[geometria|geometrické]] [[idol]]y. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po rôznejvyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní [[železo|železa]] a [[bronz|bronzu]].
[[Ekonomika]] [[osada|osady]] bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, [[zbraň|zbrane]], [[nôž|nože]]), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných [[žarnov]]ov, tkáčstveale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na obchodečom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhohalštatskýmjuhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, [[jantár]]ové a [[sklo|sklené]] [[perla|perly]] i napodobneniny bronzových nádob v [[Keramika|keramike]]. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Našli sa pozostatky po ľudských obetiach, takže obyvatelia Molpíru boli pravdepodobne [[kanibalHradisko]]i. na styku [[Hradiskokalenderberská kultúra|kalenderberskej]] a [[kalenderberskálužická kultúra|kalenderberskejlužickej kultúry]] bolo zničené niekedy okolozačiatkom roku6. [[570storočia pred Kr.]]
Zánik hradiska súvisí s množstvom [[kov]]ových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, avšak jedinou [[obeť]]ou vojenského konfliktu, jektorého všakdoložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z [[východ]]u, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé [[predmet]]y zdobené odlišným [[štýl]]om, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
|
