Rád premonštrátov: Rozdiel medzi revíziami

▲Rehoľu založil svätý Norbert (1082-1134) z Vestfálska. Mal šľachtický pôvod. V rokoch 1119-1120 založil v Prémotré malý kláštor. Už v roku 1126 bola nová rehoľa potvrdená bulou Honoria II. Potvrdil reholi aj niektoré výsady, ako napríklad exempciu, teda vyňatie spod právomoci diecézneho biskupa, možnosť svätiť nového príslušníka ktorýmkoľvek biskupom (nielen diecéznym) a obsadzovať svetské fary. Svätý Norbert od tohto roku zastával post magdenburského arcibiskupa, ale stále ostal rehoľníkom. Svätorečený bol v roku 1582, jeho pozostatky sú v Prahe na Strahove.

▲Rehoľa spojila monastický, duchovný život mníchov s kanonickými, pastoračnými povinnosťami. Činnosť rehoľníkov bola zameraná na výchovu na školách, na misijnú činnosť, rozvoj vedy a aj hospodárske podnikanie. Na svojich územiach ľudí priúčali remeslám, vinohradníctvu, remeslám a záhradníctvu. Dokonca budovali aj cesty, vodovody a odvodňovali močariská. V oblasti slúžili aj ako bezplatní lekári a radcovia. Preto sa stávali veľmi obľúbenými. Vyslúžili si tiež povesť ako výborní kazatelia.

▲Špecifická je pre nich zvláštna úcta k Panne Márii Nepoškvrnenej a k Eucharistii. Takisto používajú svoje špeciálne breviáre a žaltáre, ktorá sa ale príliš neodlišujú od tých rímskych. Ešte za života svojho zakladateľa sa rehoľa rozdelila na tri časti: mužskú, ženskú na laickú vetvu, ktorá je prvou laickou vetvou vôbec. Riadia sa augustínskymi regulami s pridanými vlastnými stanovami. Prvé stanovy pridal svätý Norbert, ale nezachovali sa nám. Najstaršie zachované sú z 1135-1143, a 1150. Roku 1322 boli generálnou kapitulou vydané Statuta quinque distinctionum, platili až do 1505. Od roku 1505 platili reformné stanovy, ktoré s vracali k najstarším stanovám. Prísny monastický život sa ale oslabil, pretože sa menej kládol dôraz na chudobu, pôst a zdržanlivosť. Aj na Tridentskom koncile boli povinnosti, práva aj regule rehole upravené.

▲Keď materský kláštor založil dcérsky konvent, stal sa jeho patrónom. Opát, alebo prepošt patronátneho kláštora sa stal tejto fílii priamym nadriadeným, takzvaný pater abbas. Svoju fíliu mohol vizitovať, predsedať kapitule, trestal priestupky, naprával vnútorné záležitosti. Keď umrel predstavený fílie kláštora, na voľbe nového sa zúčastňoval pater abbas s ďalšími dvoma predstavenými iných premonštrátskych kláštorov. Potvrdzoval voľbu, do ktorej mohli v istých prípadoch aj zasiahnuť. Volili však samotní bratia. Kláštor mohol mať aj svetského patróna, ktorý sa pričinil o jeho vznik. Takýto patrón sa stal ochrancom kláštora, ale nemal právomoc zasahovať do vnútorných záležitostí kláštora. Kláštor mal ochraňovať v prípade nebezpečenstva. Ale nielen on. Existovala aj skupina donátov, mužov, žijúcich v kláštore, ktorí ale nezložili sľuby a mohli ho kedykoľvek opustiť. Pomáhali kláštoru aj tým, že ho vojensky bránili.

▲Na čele kláštora stál opát, predstavený monastických kláštorov. Na rozdiel od kanonických kláštorov, na ktorých čele stál prepošt. Funkciu opáta uprednostňoval aj svätý Norbert, ale keď ho zvolili za predstaveného kláštora Panny Márie v Magdenburgu, ostal pri tam zaužívanom titule prepošta. Aj keď dával prednosť mníšskemu spôsobu života, urobil tak preto, lebo stál na čele kapituly. Neskôr tituly opát /prepošt kláštori používali podľa územia. Na západe Európy to boli opáti, v nemeckých krajinách aj v Uhorsku prepošti. Aj ďalšie funkcie mali premonštráti rovnaké ako v iných kláštorných komunitách: bol tu zástupca opáta/prepošta prior, subprior riadil bohoslužby, circator dozeral na mníchov, či dodržujú každodenné povinnosti, cantor a succentor viedli chorálny spev, sacrista- kostolník, provisor bol správcom majetku kláštora, cellarius zabezpečoval potraviny, vestarius sa staral o ošatenie a obuv pre spolubratov, canonicus hospitalis sa staral o pútnikov a chorých, portarius- vrátnik, armaritus- knihovník, magister clericorum bol predstavený klerikov. Boli tu aj konveršovia, laickí bratia, čo boli v skúšobnej lehote a starali sa o hospodárstvo kláštora. A už vyššie spomenutí donáti.

▲Základné denné úkony v kláštore sú spísané v stanovách. Mnísi sa riadili liturgiou hodiniek. Ešte v noci vstávali mnísi na modlitby matutinum a laudes. Ráno boli modlitby prima a kapitulum. Po nich mnísi pracovali, ale na terciu boli mnísi zase na modlitbách, potom bola omša iba pre kanonikov, missa summa. V sextách sa mnísi sústredili na štúdium. Po obede bol oddych. Po nónach sa mnísi vrátili do práce až do vešper. Po vešperách bola večera, štúdium a nakoniec collatio, na ktorom sa opát/prepošt venoval vysvetľovaniu Biblie či k prípadným poznámkam na chod kláštora a správanie sa mníchov.