Racionalizmus (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Racionalizmus premiestnená na Racionalizmus (filozofia) |
presun z iného hesla |
||
Riadok 5:
alebo nimi ovplyvnené myšlienkové smery súčasnosti: [[marxizmus]], [[novopozitivizmus]], [[logicizmus]], [[fyzikalizmus]].
Racionalizmus je spôsobom myslenia osvietenstva a zdieľa jeho optimizmus, pokiaľ verí v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika, [[iracionalizmus]] ( [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]], [[Søren Kierkegaard|Kierkegaard]], [[Maine de Biran]], [[Nietzsche]]) a filozofia života ( [[Henri Bergson|Bergson]], [[Wilhelm Dilthey|Dilthey]]), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.▼
▲v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika, [[iracionalizmus]] ( [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]], [[Søren Kierkegaard|Kierkegaard]], [[Maine de Biran]], [[Nietzsche]]) a filozofia života ( [[Henri Bergson|Bergson]], [[Wilhelm Dilthey|Dilthey]]), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda že nič nie je nepochopiteľné rozumom.
Podľa M. Lemckeovej je racionalizmus [[stanovisko]]m v [[teória poznania|teórii poznania]], ktoré vychádza z [[názor]]u, že ''ratio'', [[rozum]], [[myslenie]] ako protiklad zmyslového vnímania je jediným vychodiskom a zárukou platného poznania. Iba určenia, ktoré pochádzajú z myslenia, sú zárukou spoľahlivého a istého vedenia o súcne, ktoré nepodlieha zmenám, ani náhodnému vzniku a zániku - na rozdiel od rozmanitych možností zmyslových klamov.
==Externé odkazy==
| |||