Oldřich I.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Josef Mathauser - Kníže Oldřich se setkává s poustevníkem Prokopem.jpg|right|thumb|Knieža Oldřich sa stretáva s pustovníkom Prokopom]]
'''Oldřich I.''' (* ?, † [[9. november]] [[1034]]) bolo české knieža (v r. [[1012]] - [[1033]] a v r. [[1034]]) z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]], syn kniežaťa [[Boleslav II.|Boleslava II.]] a burgundskej princeznej [[Emma (kňažná)|Emmy]] (* pred [[950]], † [[1006]]/[[1007]]).
 
Svojmu najmladšiemu synovi určil Boleslav II. údel na Žatecku. Pre úklady svojho staršieho brata [[Boleslav III.|Boleslava III.]], ktorý ho chcel dať zabiť, utiekol spolu s matkou a bratom [[Jaromír (knieža)|Jaromírom]] k bavorskému vojvodovi [[Henrich II. (SRR)|Henrichovi Bavorskému]]. Po krátkej vláde kniežaťa [[Vladivoj|Vladivoja]] boli povolaní do Čiech, Boleslavovým pôsobením však opäť boli vypudení.
 
Po zosadení Boleslava z trónu a nástupe brata Jaromíra k moci, vrátil sa na svoj údel. Tu sa zoznámil s prostou sedliačkou Boženou († [[1052]]), a i napriek tomu, že bol ženatý, oženil sa s ňou. Spolu mali syna [[Břetislav I.|Břetislava]].
 
Na jar r.roku [[1012]] previedoluskutočnil Oldřich [[štátny prevrat]] a zosadil neschopného brata Jaromíra z kniežacieho stolca a sám sa stal kniežaťom.
 
Bol energickým až bezohľadným panovníkom. Pre českých predákov bol síce menej manipulovateľným ako jeho brat, ale jedine on im mohol zaručiť trvanie [[Přemyslovci|přemyslovského rodu]]. Preto boli ochotní vyrovať sa s istými „nezrovnalosťami“ v životopise budúceho kniežaťa, jeho neurodzeného syna Břetislava. Legitimite svojho syna dopomohol sám Oldřich tým, že v r.roku [[1019]] dobyl späť Moravu, kde zvrhol poľskú moc, a pripojil ju k českému štátu. Novodobyté územia dal do správy svojho syna a učinilvylepšil tak lepšie vyhliadky Břetislava na kniežací stolec.
 
V zahraničnej politike Oldřich dlho sledoval záujmy ríše. Na začiatku tridsiatych rokov [[11. storočia]] sa pokúsil o samostatnejšiu a výbojnejšiu politiku v Uhorsku. Rímsky cisár [[Konrád II. (SRR)|Konrád II.]] sa však nehodlal s daným stavom zmieriť, a keď sa Oldřich na jeho príkaz nedostavil v r.roku [[1032]] do Mersenburgu, cisárov syn [[Henrich III. (SRR)|Henrich]] zorganizoval proti Čechám úspešné vojenské ťaženie. V r.roku [[1033]] na súde vo Vrbne Konrád zbavil Oldřicha vlády a dal ho uväzniť. V nasledujúcom roku ho však prepustil na slobodu a Oldřich sa opäť stal kniežaťom.
 
K pozitívnejším stránkam jeho vlády patrí to, že v r.roku [[1032]] založil [[Sázavský kláštor]].
 
Oldřichova vláda býva hodnotená pomerne negatívne. Isté však je, že tento knieža prekonal krízu českého štátu. Správne pochopil, že jediným východiskom, ako zabezpečiť v krajine poriadok, je vláda jedného silného panovníka, a preto odstraňoval z cesty všetko, čo mu v nej stálo.