Vyšný Svidník: Rozdiel medzi revíziami

[[Image:Svidnik centrum mesta.JPG|right|thumb|Obľúbená mestkámestská časť je hojne navštevovaná obyvateľmi vo sviatočne dni (pešia zóna)]]

[[Image:SvidnikSVIDNIK Budovanemocnica skolygen Ludvika Svobodu.JPGjpg|right|thumb|BudováNová základnejnemocnica školygen. L. Svobodu bola postavená koncomna 60.miestach rokovkde 20.stala storočiabaraková nemocnica, ktorú postavili vojaci ČSĽA.]]

[[Image:Svidnik Budova štátnej spravyskoly.JPG|right|thumb|DnešnéBudova sídlozákladnej okresnéhoškoly úradubola bolo postavenépostavená koncom 5060. rokov 20. storočia]]

V dobových dokumentoch sú prvé správy zaregistrované z roku [[1330]], kde je uvádzaný ako (villa) Sudnici (v súpise pápežských desiatkov - F. Uličný), v roku [[1355]] ho môžeme v historických dokumentoch zaregistrovať pod názvom Scyuidnik (je to prvá písomná správa z listiny Jágerskej kapituly z 28. júna), v roku [[1357]] Syuednik, v roku [[1414]] Zuydnegh, v roku [[1415]] utraque Zwydnegh, v roku [[1618]] Felsö Swidnik, [[1773]] Wissny Swidnik; [[1773]] Felső-Szvidnik, Wissny Swidnik, [[1786]] Felschő-Swidnik, [[1808]] Felső-Szvidnik, Horní Swidník, [[1863]] – [[1902]] Felsőszvidnik, [[1907]] – [[1913|13]] Felsővízköz, [[1920]] Vyšný Svidník, [[1927]] – [[1944|44]] Vyšný Svidník, Vyšnyj Svidnik

Od 17. storočia sa vyvíjala ako trhové mestečko s jarmočným právom. V polovici [[18. storočie|18. storočia]] sa stáva sídlom tretieho okresu Makovického panstva. V roku [[1712]] – [[1714|14]] ušlo z obce 22 poddaných, roku [[1787]] mala 72 domov a 459 obyvateľov, v roku [[1828]] 75 domov a 584 obyvateľov. V roku [[1940]] v obci bolo obývaných 132, v ktorých žilo 867 obyvateľov.

Na jar [[1799]] prechádzali cez obec do severného [[Taliansko|Talianska]] [[Rusko|ruské]] vojská pod vedením generála G. L. Rebindera. V marci [[1800]] to boli kozáci pod vedením Ivana Morozinského, ktorí tvorili súčasť [[Alexander Vasilievič Suvorov|Suvorovovho vojska]]. V januári [[1806]] sa tu zastavilo [[Michail Illarionovič Kutuzov|Kutuzovovo vojsko]].

Obyvatelia okrem rybárstva sa zaoberali aj chovom a predajom dobytka. Od polovice [[19. storočie|19. storočia]] bol Vyšný Svidník sídlom okresu.

Do roku [[1925]] bol Vyšný Svidník sídlom [[Okresný úrad|okresného úradu]]. Dňom 1. decembra [[1925]] vládnym nariadením č. 208/1925 Sb. z. bolo sídlo okresného úradu preložené z Vyšného Svidníka do [[Stropkov]]a. Súčasne bola vyhláškou ministra vnútra č. 209/ 1925 Sb. z. vo Vyšnom Svidníku zriadená expozitúra okresného úradu, do pôsobnosti ktorej sa zaradilo 47 obcí.

Snem Slovenskej republiky 1. júla [[1942]] znovu zriadil okresný úrad vo Vyšnom Svidníku. Do okresu spadali obce Belejovce, Bodružal, Krajná Bystrá, Cernina, Cigla, Krajné Čarno, Dobroslava, Dolhoňa, Dubová, Havranec, Hrabovčík, Hunkovce, Nižnia Jedľová, Vysnia Jedľová, Kapišová, Kečkovce, Nižný Komárnik, Vyšný Komárnik, Korejovce, Kožuchovce, Kružlová, Kurimka, Ladomírová, Medvedzie, Mergeška, Mestisko, Mirola, Nižný Mirošov, Vyšný Mirošov, Mlynárovce, Nižný Orlík, Vyšný Orlík, Nižnia Písaná, Vysnia Písaná, Krajná Poľana, Krajná Porúbka, Príkra, Pstriná, Rakovčík, Rovné, Roztoky, Stročín, Suchá, Svidnička, Nižný Svidník, Vyšný Svidník, Šarbov, Šemetkovce, Vagrinec, Vápenik a Jurkova Voľa. Tieto obce tvoria obvod okresného úradu vo Vyšnom Svidníku.

Po druhej svetovej vojne velenie česko-slovenskej armády pod vedením ministra obrany zabezpečilo vybudovanie barakovej nemocnice (jednoduchej provizórnej stavby pre spoločné ubytovanie). Generál [[Ludvík Svoboda|Ludvík Svoboda]] barakovú nemocnicu, odovzdal do užívania 2. februára 1947. Po prvý raz v histórii stál vo Svidníku zdravotnícky ústav. Bol to chirurgický monoprimariát s 50 lôžkami a 12 pracovníkmi. Nemocnica mala operačnú sálu, laboratórium, a röntgen. Elektrický prúd sa vyrábal motorovým agregátom.. Nemocnicu viedol MUDr. J. Machálek. Jediným povojnovým okresným lekárom bol MUDr. Miron Pribulla.

* [[Nižný Svidník]]