Pankration: Rozdiel medzi revíziami

'''Pankration''' (z gr. παγκράτιον, všetky sily) je [[Bojové umenia|bojové umenie]] pochádzajúce z čias [[Staroveké Grécko|antického Grécka]]. Prelínajú sa v ňom prvky helénskeho boxu, [[zápasenie|zápasenia]] a širokej škály ďalších bojových techník. Prvá písomná zmienka o tejto [[športová disciplína|športovej disciplíne]] je z roku 648 pred n.lKr., kedy sa stala súčasťou antických olympijských hier. Do čias [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]], kedy sa pri boxe začali na pästiach používať tvrdé kožené remenice, sa pokladal pankration za najdrsnejšiu olympijskú disciplínu.

Legendy označujú za zakladateľa striedavo polobohov [[Herakles|Herakla]] a [[Teseus|Tesea]]. V [[Archaické obdobie (Grécko)|archaickom období]] (pribl. 800 - 600 pred n.lKr.), kedy prebiehala grécka kolonizácia a rozvíjalo sa hospodárstvo, dochádzalo často ku konfliktom medzi jednotlivými spoločenskými skupinami. Vyostrené situácie si vyžadovali rozličné zručnosti nielen v boji so zbraňou, ale neraz aj bez nej. Postupom času sa vyvinul celý systém bojových techník, ktorý sa stal neodmysliteľnou súčasťou vojenského výcviku v jednotlivých mestských štátoch. So stúpajúcou popularizáciou [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hier]] v [[Klasické obdobie (Grécko)|klasickom období]] (pribl. 500 - 326/323 pred n. lKr.), kedy sa postupne zavádzali jednotlivé športové disciplíny, sa od 33. olympijských hier pridal medzi ťažkoatletické súťažné disciplíny aj pankration. Atléti bojovali nahý, na jemnom piesku poliatom vodou. Boj trval dovtedy, kým sa jeden z bojovníkov nevzdal alebo od vyčerpania, či pre zranenie neodpadol. Prvým známym víťazom sa stal [[Lygdamis zo Syrakúz]]. V rímskych časoch sa pankration prebral od Grékov a používal sa ďalej pod názvom ''pancratium''. V roku 393 zrušil [[Kresťanstvo|kresťanský]] [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|cisár]] [[Teodosius|Teodosius I.]] všetky [[Pohanstvo|pohanské]] zvyky, medzi ktoré sa rátali aj pankration a [[Gladiátor|gladiátorské zápasy]].