Kapitol: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
SilvonenBot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: eu:Kapitolino
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Obrázok:Septimontium.gif|náhľad|200pxright|Sedem pahorkov Ríma]]
[[Obrázok:Palazzo dei Senatori in the Piazza del Campidoglio.jpg|náhľad|200pxrightt|''Piazza de Campidoglio'' - Kapitolské námestie s pohľadom na fasádu Palazzo Senatorio]]
[[Obrázok:Cordonata_1.jpg|náhľad|200px|Schodisko Cordonata vedúce na Kapitolské námestie]]
 
'''Campidoglio''', alebo [[latinčina|po latinsky]]: ''' Collis Capitolinus''' alebo aj '''Capitolinus Mons''', [[slovenčina|po slovensky]]: '''Kapitol''', je najvyšším a najznámejším zo všetkých siedmych pahorkov, na ktorých bol postavený [[Staroveký Rím]]. Pôvodne na ňom bolo stredisko náboženského života. Pahorok tvoria dva kopce, medzi ktorými je v súčasnosti Kapitolské námestie.
 
Nachádza sa medzi [[Forum Romanum|Rímskym fórom]] a [[Marsovo pole|Marsovým poľom]]. Na jednom pahorku bol chrám zasvätený bohovi [[Jupiter (boh)|Jupiterovi Kapitolskému]] - [[Tempio di Giove Ottimo Massimo]]. Stavbu Jupiterovho chrámu inicioval piaty rímsky kráľ [[Tarquinius Priscus]] a v čase jeho stavby bol považovaný za najväčší a najkrajší chrám v meste. Zachovalo sa z neho len niekoľko zrúcanín.
 
Na druhom pahorku, kde je teraz chrám [[Santa Maria in Aracoeli]] (''Panny Márie na oltári nebies'') bol chrám zasvätený jeho manželke [[Juno (bohyňa)|Juno]] a ich dcére [[Minerva (bohyňa)|Minerve]].
 
K pahorku sa viaže veľké množstvo udalostí z histórie starovekého Ríma. Práve tu sa skryl [[Brutus]] a jeho komplicovia po vražde [[Gaius Julius Caesar|Cézara]]. Počas [[Galovia|galských]] nájazdov na [[Rím]] v roku [[390 pred Kr.]] bol Kapitol jedným z miest, ktoré sa vyhli barbarskému drancovaniu.
Řádek 13 ⟶ 11:
Počas rokov [[1536]] až [[1546]] zmenil [[Michelangelo]] na želanie pápeža [[Pavol III.|Pavla III.]] celkový vzhľad Kapitolu. Na námestie v tvare [[lichobežník]]a sa vstupuje pompéznym schodiskom, zvaným '''Cordonata''', na úpätí ktorého sú umiestnené plastiky levov pochádzajúce z [[Egypt]]a. Schodisko je známe aj svojimi veľmi širokými schodmi, ktoré boli navrhnuté tak, aby šľachtici nemuseli zosadnúť z [[kôň|koňa]] pri ceste na námestie.
 
[[Obrázok:Cordonata_1.jpg|náhľad|200pxleft|Schodisko Cordonata vedúce na Kapitolské námestie]]
[[Obrázok:Marco Aurelio Campidoglio front 2.jpg|150px|right|náhľad|Jazdecká socha Marca Aurelia]]
 
Balustráda pri vrchole schodiska je zdobená gigantickými jazdeckými sochami dioskúrov [[Kastor a Pollux|Kastora a Polluxa]]a, sochami rímskeho cisára [[Konštantín Veľký|Konštantín]]a a jeho syna [[Konštantín II.|Konštantína II.]], takzvanými ''Mariovými trofejami'', teda ukážkami barbarských zbraní z [[1. storočie|1. storočia]] a dvoma míľnikmi z [[via Appia]].
 
[[Balustráda]] pri vrchole schodiska je zdobená gigantickými jazdeckými sochami dioskúrov [[Kastor a Pollux|Kastora a Polluxa]]a, sochami rímskeho cisára [[Konštantín Veľký|Konštantín]]a a jeho syna [[Konštantín II.|Konštantína II.]], takzvanými ''Mariovými trofejami'', teda ukážkami barbarských zbraní z [[1. storočie|1. storočia]] a dvoma míľnikmi z [[via Appia]].
Námestie zdobila kedysi slávna jazdecká socha cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia]] pochádzajúca z [[2. storočie|2. storočia]]. V roku [[1538]] ju tu premiestnili z [[Laterán]]u vraj v rozpore s pôvodným projektom Michelangela. Keďže panovala domienka, že socha predstavuje cisára Konštantína, ktorý sympatizoval s kresťanmi, ako jediná sa zachovala bez poškodenia počas ničenia pohanských pamiatok. V súčasnosti je umiestnená v Kapitolských múzeách.
[[Obrázok:Marco Aurelio Campidoglio front 2.jpg|150px|rightlright|náhľad|Jazdecká socha Marca Aurelia]]
 
Námestie je obkolesené tromi palácmi. Na čele námestia stojí [[Palazzo Senatorio]] (Senátorský palác), vpravo od neho [[Palazzo dei Conservatori]] (Palác konzervatorov) a vľavo [[Palazzo Nuovo]] (Nový palác). V nich sa nachádzajú [[Kapitolské múzeá]] (Musei Capitolini), v ktorých sú uložené rozsiahle zbierky umenia a archeologických artefaktov.