Nukleofilná substitúcia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d fix wikilinky
Maros (diskusia | príspevky)
pravopis
Riadok 1:
[[Image:Sn2_Sn1_Graf.png|thumb|right|250px|Graf realatívnej reaktivity [[Halogénderiváty|alkylhalogenidov]] k reakciám S<sub>N</sub>1 a S<sub>N</sub>2. Os X - uhľovodíkový zvyšok (radikál) halogénderivátu, os Y - [[Logaritmus|dekadický logaritmus]] rýchlosti chemickej reakcie.]]
'''Nukleofilná substitúcia''' je pomenovanie triedy [[Chemická reakcia|chemických reakcií]] v [[Organická chémia|organickej]] a [[Biochémia|bioorganickej]] [[Chémia|chémii]], kde atakujúce [[činidlo]] ([[nukleofil]]) vstupujúce do reakcie musí mať voľný elektrónový pár, pretože odstupujúca skupina ([[nukleofág]]) odchádza z pôvodnej väzby s dvojicou elektrónov. Nukleofág musí byť tiež nukleofilnej povahy, podľa pravidla, že odstupujúca skupina musí mať rovnakú povahu ako pristupujúce (atakujúce) činidlo. Nukleofilná substitúcia môže byť dobre využitelnávyužiteľná na zabranie miesta na alifatickom (saturovanom) uhlíku alebo (menej často) na aromatickom alebo iných saturovaných uhlíkových centrách. Všeobecný zápis reakcie je nasledovný:
 
:::Nuc: + R-LG → R-Nuc + LG:
Riadok 27:
==Nukleofilná substitúcia na saturovanom uhlíkovom centre==
===S<sub>N</sub>1 a S<sub>N</sub>2 reakcie===
V roku [[1953]] [[Edward Hughes|Edward D. Hughes]] a [[Christopher Ingold|sir Christopher Ingold]] študovali nukleofilnú substitúciu [[Halogénderiváty|alkylhalogenidov]] a príbuzných zlúčenín. ZistilliZistili, že existujú dva hlavné mechanizmy účinku, pričom navzájom súťažia. Sú to S<sub>N</sub>1 reakcia a S<sub>N</sub>2 reakcia (S ako substitúcia, n ako nukleofilná a číslo vyjadruje kinetický rád reakcie).
 
Pri reakcii typu S<sub>N</sub>2 prebieha adícia nukleofilu a eliminácia odstupujúcej skupiny simultánne. Nastáva tam, kde je centrálny atóm ľahko dostupný pre nukleofil. Naproti tomu reakcia typu S<sub>N</sub>1 prebieha v dvoch stupňoch. Tento typ mechanizmu sa viac presadzuje vtedy, keď je centrálny uhlíkový atóm substrátu obklopený objemnými skupinami, pretože takéto skupiny stéricky interferujú s S<sub>N</sub>2 a pretože vysoko substituovaný uhlík vytvára stabilný [[karbkatión]]. Z počiatku bolo určenie triedy nukleofilnej substitúcie zložité, pretože sa riadilo postupnosťou derivátov uhľovodíkov: Reakčná kinetika sa mení postupne od prvého prvého rádu k rádu druhému. Rády sú ovplyvnené odlišnými faktormi. S<sub>N</sub>1 reaktivita rastie v postupnosti (pre alifatické halogénderiváty) '''CH<sub>3</sub>-X < primárne < sekundárne < terciárne''', zatiaľ čo S<sub>N</sub>2 rastie '''terciárne > sekundárne > primárne > CH<sub>3</sub>-X'''. Celková reaktivita je určená súčtom reaktivít dvoch rádov a platí poradie: '''CH<sub>3</sub>-X > primárne > terciárne > sekundárne'''.
Riadok 86:
| [[Eliminácia (chémia)|Eliminácia]]
| bežná, hlavne<br/>s bázickými nukleofilmi
| len po zahriatí a<br/>s básickýmibázickými nukleofilmi
| bočná reakcia<br/> špec. po zahriatí
|}
Riadok 103:
 
==Zdroje==
*Devínsky F. a kol. ''Organická chémia pre farmaceutov''. prvé vydanie. Martin: VydavateľsvoVydavateľstvo Osveta, 2001. 750 strán. ISBN 80-8063-056-9
* {{Preklad|jazyk=en|článok=Nucleophilic substitution|revízia=163503490}}