Verzia z 23:45, 13. január 2009 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 976 editací d kat. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:19, 3. máj 2009 upraviť vrátiť JagRoBot (diskusia \| príspevky) Boti 6 959 editací d Robot odstránil zbytočné pomenovanie odkazu Ďalšia úprava →
Riadok 24: Osobitnou oblasťou jeho odbornej práce bolo pôsobenie v medzi-národnom komitéte pre všeslovanský jazykový atlas. Tejto činnosti sa venoval viac ako 30 rokov. Bol stálym zástupcom Slovenska v tejto inštitúcii, ktorá zahrňovala odborníkov zo všetkých slovanských krajín a rečových skupín. Výsledkom bola ucelená práca aká nemá v doterajších dejinách slovanstva obdobu. Počas jazykovedného výskumu a návštev jednotlivých dedín a miest v stykoch s [[roľník]]mi, [[pastier]]mi, [[drevorubač]]mi, [[pltník]]mi a [[remeselník]]mi zachytil stovky najrôznejších [[povesť\|povestí]], [[rozprávka\|rozprávok]] aj [[mýty\|mýtov]], ktoré spracoval v osobitných zbierkach nielen z Oravy, ale aj z celého Slovenska v desiatkach kníh. Ako prvá mu vyšla v roku [[1963]] zbierka: ,,Pastierik a zbojníci”. Nasledovali desiatky zbierok, z ktorých je hodné spomenúť aspoň: ''Poklad nad všetky poklady'', ''O kaštieli v šírom poli'', ''Tri píšťalôčky'', ''Kukučkine slzy'', ''Zakliate ovečky pod Rozsutcom'' a iné. Osobitnú časť jeho diela tvoria eseje z konkrétneho života a romány. Takými sú: ''Dni sviatočné a všedné'', ''Oravské chodníčky'', ''Kráľ nad kráľmi sa narodil'' a podobne. Mnohé z nich boli publikované v dennej tlači. Mimoriadny význam má román ,,Plátenícka pieseň” zo života oravských [[plátenník]]ov z hornej [[~~Oravy\|~~Oravy]]. Novely a poviedky zo života oravského i slovenského človeka spracoval v zbierkach: ''Volanie domova'', ''Aj také sú božie cesty'', ''Mať moja ,mať moja'' a podobne. Anton Habovštiak zomrel 14. apríla [[2004]] v Bratislave. == Externé odkazy ==

Anton Habovštiak: Rozdiel medzi revíziami