Derivát (financie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
wikilinky, šablóna Bez zdroja - podozrivo sa to podobá na nejaké ekonomické skriptá... copyvio?
Riadok 1:
{{bezzdroja}}
[[Image:Kupna opcia3.jpg|right|thumb|Diagram]]
 
'''Finančné deriváty''' sú finančné inštrumenty odvodené(derivované) od iného podkladového aktíva ([[komodita|komodity]], [[akcia (cenný papier)|akcie]], cudzie meny, [[pôžička|pôžičky]], dlhopisy[[dlhopis]]y), ale aj napr. od indexu ([[úroková miera]], zmenné kurzy, [[CPI]] – index spotrebiteľských cien). Hodnota takéhoto derivátu sa odvíja od hodnoty podkladového aktíva. Podstata derivátov je v ich zobchodovaní v budúcnosti (tzv. termínové operácie) – na rozdiel od [[spotová operácia|spotových operácií]], ktoré prebehnú v aktuálnom čase (s technickou rezervou 2 dni). Medzi najznámejšie deriváty môžeme zaradiť: forward, swap, opciu a futures.
 
== História ==
;Japonský trh s ryžou
Podľa niektorých prameňov, história derivátov siaha až do 6000 rokov starej [[staroveká Čína|Číny]], no písomne doložené zmienky o takýchto obchodoch pochádzajú zo 17. storočia z [[Japonsko|Japonska]], kde si takto pestovatelia ryže zabezpečovali budúce príjmy z predaja. Na jar potreboval farmár vstupný kapitál (náklady na osivo, mzdy, žatvu). Ak vedel (alebo to aspoň predpokladal), že s danými prostriedkami vypestuje tonu ryže, a našiel obchodníka, ktorý by to na jeseň kúpil, už na jar mohli spraviť dohodu. Takto vznikol prvý futures kontrakt. Farmár sa zaviazal, že za danú cenu (jeho náklady + adekvátny zisk) a v danej lehote dodá ryžu a kupec si ju v danej lehote vyzdvihne. Každý je spokojný: farmár má prostriedky už na jar, kupec má zafixovanú cenu do budúcna a nemusí sa obávať, aký bude vývoj cien tej danej komodity. Samozrejme takáto fixácia ceny je dvojsečná zbraň: pri veľkom suchu a teda nedostatku ryže na trhu rastie jej cena; ak farmár tonu vypestoval, na takomto obchode stráca (mohol ju predať drahšie), ak vypestoval iba 800 kg, musí 200 kg na trhu dokúpiť za tržnú cenu a tým sa znova dostáva do straty. Na druhej strane, ak však bolo úrodné obdobie, ryže je dostatok a tým jej cena klesá – farmár zarobí viacej a kupec na takomto obchode tratí.
 
;19.storočie
Prvé burzy na svete boli založené v Chicagu - Chicago board of trade (CBOT) - v roku 1848 a Chicago mercantile exchange (CME) v roku 1874. Najprv sa na nich obchodovalo iba s poľnohospodárskymi plodinami, no v súčasnosti plodiny ustupujú na úkor finančných derivátov.
 
;20. storočie
Deriváty expandujú hlavne do nepoľnohospodárskych komodít ([[drahý kov|drahé kovy]]) a finančných nástrojov, ktoré sa stávajú dôležitými pomocníkmi pri riadení tržného rizika.
 
== Promptný a termínový obchod ==
Promptný (spotový, okamžitý, pohotový) obchod je [[kontrakt]], ktorého uskutočnenie, spočívajúce v dodaní dohodnutého predmetu obchodu proti jeho zaplateniu, prebieha veľmi krátko po uzavretí obchodu (do dvohcdvoch dní).
 
Termínový obchod je kontrakt, v ktorom k uskutočneniu obchodu dochádza po dlhšom čase od uzavretia obchodu (aj niekoľko mesiacov).
 
== Deriváty podľa účelu využitia ==
'''Zaistenie (hedging)''': pomocou derivátov je možné fixovať cenu určitého finančného inštrumentu k dohodnutému termínu v budúcnosti. To znamená, že k určitej danej otvorenej pozícii môžeme zjednať taký derivátový obchod, ktorého zisk či strata sa budú vyvíjať zrkadlovo k danej pozícii.
 
'''Špekulácia''': špekulant otvára novú pozíciu s cieľom profitovať na vývoji cien
 
'''Arbitráž''': založené na cenových diferenciách (na rôznych trhoch môžu existovať rôzne ceny rovnakých inštrumentov). Ak sú cenové diferencie väčšie než náklady na takúto [[arbitráž]], potom arbitražér na relatívne podhodnotenom trhu nakupuje a na relatívne nadhodnotenom trhu predáva. Dosahuje takto zisk bez akéhokoľvek rizika. Na podhodnotenom trhu dopyt po takomto inštrumente rastie, tým sa zvýši aj jeho cena a na nadhodnotenom trhu rastie ponuka, tým sa jeho cena znižuje a ceny sa vyrovnajú. V súčasnosti vďaka vysokej prepojenosti trhov je možnosť prevádzať arbitráž veľmi malá.
 
== Forward ==
Dohoda medzi dvoma subjektmi o predaji alebo kúpe nejakého aktíva v danom čase v budúcnosti, pričom uzavretie kontraktu prebieha v prítomnej dobe. Subjekt, ktorý predáva podkladové aktívum sa dostáva do krátkej pozície (short), a naopak kupujúci subjekt do dlhej pozície (long). Je to záväzný kontrakt - povinnosť predať/kúpiť podkladové aktívum.
Forwardové obchody sú uskutočňované na mimoburzovných trhoch (OTC - over the counter).
 
'''Menový forward''' (currency forward): kontrakt na výmenu pevnej čiastky hotovosti v jednej mene za pevnú čiastku v druhej mene k určitému dátumu v budúcnosti. Cena kontraktu sa nazýva forwardový menový kurz, ktorý je podobný aktuálnemu kurzu na trhu. Čím dlhšia doba do splatnosti, tým je väčší spread (rozdiel medzi nákupným a predajným kurzom) a tým je to pre nás drahšie (ťažko odhadnuteľný vývoj kurzov v budúcnosti).
 
'''Príklad''': slovenská importná firma doviezla v máji tovar v hodnote 26 mil. CZK z ČR a v novembri to musí zaplatiť v českých korunách. Do účtovníctva zaeviduje tento záväzok aktuálnym spotovým kurzom 26 EUR/CZK - čiže 1 mil. EUR. Má dve možnosti: zaistiť si (zahedgovať) tento záväzok alebo špekulovať na vývoj menového kurzu. Zaistenie: s dealerom sa dohodne na forwarde - nákupe CZK za forwardový kurz 25,80 EUR/CZK. V novembri prebehne táto transakcia - firma nakúpi 26 mil. CZK za dohodnutý kurz a teda zaplatí dealerovi 1 007 752 EUR. Vidíme, že firma zaplatila naviac 7752 EUR než má zaúčtované. Špekulácia: firma špekuluje na vývoj kurzu, preto sa nezaistí. Do novembra však CZK posílilaposilnila (apreciovala) a jej aktuálna hodnota je 25,45 EUR/CZK. KedžeKeďže sa nezahedgovala, musí ísť teraz na trh a nakúpiť CZK za aktuálny spotový trh, t.z. vynaloží 1 021 611 EUR, čo je o 13 859 EUR viac než so zaistením.
 
'''Akciový forward''' (equity forward): forward na výmenu pevnej čiastky hotovosti za akciový nástroj k určitému dátumu v budúcnosti. Dohodnutá cena sa nazýva forwardová cena.
 
'''Komoditný forwad''': nákup nejakej komodity v budúcnosti za forwardovú cenu(viď hore japonský trh s ryžou)
 
== Futures ==
Obdobný produkt ako forward s niekoľkými odlišnosťami. Futures sa obchoduje na [[burza|burze]], sú to vysoko štandardizované kontraktukontrakty čo sa týka objemu a splatnosti (každý 3. piatok mesiaca marec, jún, september, december). Pri uzatváraní kontraktu sú oba subjekty povinné zložiť [[marža|maržový]] vklad v clearingovej ústredni na burze. Ústredňa preberá na seba riziko z obchodov (neuhradenie záväzku klientom nenesie druhý klient, ale ústredňa). Tento počiatočný vklad (initial margin) je iba niekoľko percent z celkového dohodnutého kontraktu (pákový efekt). Účty klientov fungujú na každodennom zúčtovaní zisku a strát na základe rozdielu medzi uzatváracími kurzami bežného a minulého dňa.
 
== Swap ==
Vychádza z anglického slova "to swap - vymeniť si", je to termínová zmluva, ktorou sa dva ekonomické subjekty zaväzujú vymeniť si medzi sebou buď dohodnuté predmetné aktíva alebo finančné toky za predom pevne stanovených podmienok.
 
''Úrokové swapy'' (IRS - interest rate swaps): jeden z najčastejšie uzatváraných druhov swapových obchodov, ktoré ekonomické subjekty využívajú najmä na optimalizáciu svojich aktiv[[aktívum|aktív]] a pasiv[[pasívum|pasív]]. Je to termínová zmluva, v ktorej sa subjekty zaväzujú previesť si predom dohodnuté finančné toky odpovedajúce úrokovým platbám za teoreticky si vzájomne poskytnuté rovnako veľké úvery[[úver]]y, denominované v rovnakej mene. To znamená, že si medzi sebou vyplatia iba rozdiel dohodnutých úrokov, nikto nikomu nedlží [[istina|istinu]].
 
''Menové swapy'' (currency swaps): subjekty si vzájomne vymenia úrokové platby denominované v dvoch rôznych menách, pričom na začiatku a na konci dochádza i k výmene nominálnych hodnôt podkladových mien za dohodnutý kurz.
 
''Devizové swapy'': na začiatku sa nakúpi jedna mena proti druhej mene za aktuálny spotový kurz; následne, v okamžiku splatnosti kontraktu realizovaný zpätnýspätný predaj potom prebehne za predom dohodnutú termínovú cenu.
 
== Opcia ==
Řádek 60 ⟶ 61:
Call čiže kúpna opcia je právo na nákup podkladového aktíva v stanovenom termíne a za stanovenú cenu.
 
Put čiže predajná opcia je právo na predaj podkladového aktíva v stanovenom termíne a za stanoveústanovenú cenu.
 
'''Príklad''': Slovenský subjekt nakúpil v máji "call opciu" na nákup eur v termíne dodania júl. Realizačnú cenu (SP-strike price) si dohodol na 29 EUR/SKK, prémia je 1EUR/SKK(túto prémiu musí zaplatiť, či už kontrakt využije alebo nie). Ak sa v júni dajú na trhu nakúpiť eurá za 31 EUR/SKK, subjekt uplatní opciu(má nárok na nákup), teda nakúpi eurá za 29 EUR/SKK, plus k tomu pripočíta prémiu 1 EUR/SKK. Celkový náklad na nákup je 30 EUR/SKK. Môže ísť na trh a predať tieto eurá za 31 EUR/SKK a tým dosiahne zisk 1 korunu na euro. Ak bude kurz EUR/SKK v júni na trhu 30 EUR/SKK subjekt využije opciu: nakúpi za 29+1 EUR/SKK - žiaden zisk ani strata. Pri kurze 29 EUR/SKK na trhu je subjekt indiferentný medzi plnením opcie alebo jej prepadnutím a nákupom na spotovom trhu: pri uplatnení opcie platí 29+1, pri nákupe na trhu platí 29, no musí zaplatiť prémiu vo výške 1 EUR/SKK, to znamená že vždy platí 30 EUR/SKK. Pri kurze nižšom než realizačná cena(teda 29 EUR/SKK) subjekt nikdy neuplatní opciu, nakupuje na spotovom trhu a jeho maximálna strata je 1 EUR/SKK. Pri kurzoch vyšších než SP+prémia dosahuje vždycky zisk.