Homeostáza: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
'''Homeostáza''' (''homeo'' - rovnaký, ''stasis'' - nehybnosť) je stav, pri ktorom vnútorné prostredie živého organizmu zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne fungovanie. Prvý krát tento termín použil americký fyziológ [[Walter B. Cannon]] ([[1871]] - [[1945]]), keď si uvedomil , že [[sval]]stvo sa musí nejak zbavovať po námahe nadbytočného tepla a [[kyselina mliečna|kyseliny mliečnej]].
== Telová tekutina ==
Riadok 10:
[[Krvné cievy]] s najmenším [[priemer]]om v ľudskom tele sa nazvývajú '''vlásočnice''' (odb. '''kapiláry'''). Ich steny sú také tenké, že [[voda]] a množstvo látok v plazme môže prechádzať do intersticiálnej tekutiny a opačným smerom - hovoríme o tzv. '''kapilárnej výmene'''. Za normálnych okolností je objem tejto výmeny rovnaký. Jej účelom je dopravovať kyslík, živiny a ďalšie látky k bunkám a odvádzať odpadové látky a [[oxid uhličitý]] od buniek preč. Malé množstvo intersticiálnej tekutiny je odvádzané [[lymfatické cievy|lymfatickými cievami]], ktoré vo väčšine tkanív krvné cievy sprevádzajú. Vytvára sa tak ďalší typ extracelulárnej tekutiny, ktorú voláme '''[[miazga]]''' (odb. '''lymfa''').
Keďže intersticiálna tekutina obklopuje všetky bunky tela, často sa stotožňuje s pojmom '''vnútorné prostredie'''. Ak je toto porušené, výsledkom môže byť '''[[choroba]]'''. Ak tento stav trvá dlhšie, následkom môže byť '''[[smrť]]''' jednotlivých buniek, alebo i celého organizmu.
== Homeostáza a stres ==
Homeostáza v živom organizme je neustále narušovaná stresom. '''Stres''' je akýkoľvek podnet či stimul, ktorý vedie k nerovnováhe vo vnútornom prostredí. Stresové podnety môžu pochádzať z vonkajšieho prostredia - chlad, teplo, nedostatok kyslíka a podobne - alebo môžu vychádzať zo samotného organizumu - napríklad vo forme nízkej hladiny [[glukóza|glukózy]] ([[hypoglykémia]]) alebo zmeny [[pH]] vo vnútornom prostredí. Tretím zdrojom stresových podnetov sú podnety psychologické a sociálne - požiadavky [[spoločnosť|spoločnosti]], zmeny v sociálnych väzbách a podobne.
Väčšina stresov je slabých a bežných a organizmus je schopný homeostázu rýchlo obnoviť. Ťažké stresy, ako extrémny chlad, [[infekcia]], úmrtie partnera a podobne, môžu však byť nad sily homeostatických mechanizmov. Našťastie si tieto z veľkou väčšinou stresov dokážu poradiť.
== Regulácia homeostázy nervovým a hormonálnym systémom ==
Rovnováhu oba systémy ovplyvňujú spoločne, ale i samostatne. Nervový systém zaznamenáva odchýlky vnútorného prostredia od normálneho stavu a posiela o tom informáciu cestou nervových impulzov do príslušných [[orgán]]ov, ktoré reagujú jeho vyrovnaním. Hormonálny systém reguluje vnútorné prostredie vylučovaním regulačných látok - [[hormón]]ov - do krvného obehu. Ich účinky sú často globálne a reakcia je pomalšia ako pri regulácií nervovým systémom.
=== Systémy spätnej väzby ===
[[Obrázok:Spätná_väzba.jpg|thumb| Schéma spätnoväzbovej regulácie.]]Takéto systémy sú typickým príkladom spôsobu regulácie vnútorného prostredia organizmu. Jedná sa o cyklus dejov, pri ktorom je stav sledovanej hodnoty (napríklad teplota) neustále monitorovaný a informácie o zmenách sú zasielané do kontrolného centra.
Systém spätnej väzby má tri základné súčasti:
:* '''kontrolné centrum''' - určuje ideálnu hodnotu, na ktorej sa má má daný stav udržovať. Takýchto hodnôt je v organizme veľké množstvo - ako príklad poslúži hladina glukózy, elektrolytov, frekvencia srdca, [[krvný tlak]] a mnoho ďalších. O skutočných hdonotách dostáva informácie z receptora a reaguje cez efektor.
:* '''receptor''' - monitoruje zmeny ideálnej hodnoty, a zasiela príslušné ''vstupné informácie'' do kontrolného centra.
:* '''efektor''' - dostáva ''výstupné informácie'' z kontrolného centra a jeho "produktom" je '''"odpoveď"'''.
{{Pracuje sa}}
| |||