Svätý grál: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 2342145 používateľa 213.151.218.134 (diskusia) bola vrátená |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 7:
Z historického pohľadu sa tematika svätého grálu v písomnej forme objavuje až na konci [[12. storočie|12. storočia]]. Tvorcom jednej z prvých legiend o gráli je [[francúzsko|francúzsky]] stredoveký autor ''[[Chretien de Troyes]]''. Predpokladá sa, že svätý grál je akýmsi [[podobenstvo|podobenstvom]] širších súvislostí. Pokiaľ by sa zaužívaný obraz grálu očistil od všemožných bočných atribútov, je možné naň nazerať ako na symbolickú nádobu s Kristovou krvou (obraz z Poslednej večere - víno=krv).
V súčasnosti je viac názorov na to, čo vlastne svätý Grál je. Podľa niektorých historikov je to tanier, z ktorého Ježiš jedol pri poslednej večeri. Existujú aj názory, že je to nádoba, do ktorej zachytávali Ježišovu krv pri jeho ukrižovaní. Oficiálna náboženská encyklopédia však tvrdí, že Grál je kalich, z ktorého Ježiš pri poslednej večeri pil.
Legenda o svätom Gráli je asi najstálejšou legendou v západoeurópskej literatúre a umení. Grál bol údajne prinesený do Británie Jozefom z Arimathei, kde je už po stáročia ukrytý. Hľadanie Grálu sa stalo prvotnou úlohou Kráľa Arthura, ktorý veril, že Grál je ukrytý na odľahlom zámku a stráži ho kustód Fisher King, ktorý sa vyliečil z nevyliečiteľného zranenia.
Viera v Grál a v jeho výskyt sa nikdy nevytratila. Jeho vlastníctvo sa často pripisovalo rôznym skupinám ľudí, napríklad Templárom a podobne. Počas stredoveku sme boli svedkami štyroch prípadov, kedy vyšli na verejnosť fakty, ktoré by mohli potvrdiť existenciu Grálu.
Prvý záznam o Grále hovorí, že sa nachádza v relikviári v kaplnke neďaleko Jeruzalemu, medzi bazilikou v Golgote a Martyriume. Tento príbeh pochádza zo 7. storočia od pútnika menom Arculf, ktorý ho údajne na vlastné oči videl v relikviári a dotkol sa ho holou rukou, ktorú si predtým pobozkal. Všetci ľudia v meste vzdávali obrovskú úctu tomuto Grálu. Toto je zároveň posledná zmienka o tom, že bol Grál videný priamo v "svätej zemi".
Druhý záznam pochádza z druhej polovice 13. storočia, kedy sa mal Grál nachádzať v Konstantinopole, kde bol ukradnutý z kostola v meste Bucoleon počas štvrtej križiackej výpravy. Napokon bol poslaný biskupovi Garnier de Trainel do mesta Troyes v roku 1204, kde sa nachádzal až do roku 1610, ale zmizol po Francúzskej revolúcii.
Tretí záznam je z mesta Genoa. V tamojšej katedrále sa nachádza miska, ktorú miestni volajú aj Sacro Catino. Po Napoléonovom ťažení v Taliansku bola miska poslaná do Paríža, odkiaľ bola neskôr, hoci poškodená, do Genoi vrátená.
Posledný záznam o Gráli pochádza zo Španielska. V katedrále vo Valencií sa nachádza kalich Santo caliz. Prvý záznam o kalichu pochádza z roku 1399, keď ho kráľovi Martinovi I ponúkol San Juan de la Peńa na výmenu za zlatý pohár.
Najnovšie poznatky o svätom Gráli pochádzajú z Británie, kde sa údajne nachádza aj v súčasnosti v jednom nemenovanom kláštore. Mnohé dokumenty zobrazujú návštevu oného kláštora, kde bolo novinárom dovolené Grál aj nafilmovať - pod podmienkou, že identita strážcov a miesto uchovania Grálu ostane utajené.
Opis Grálu
Grál je 17cm vysoký kalich zložený z troch časti - z vrchu tvaru pohára, stojanu a spodnej časti. Vrch je vyrobený z achátu a má priemer 9cm. Stojan sa skladá z "valca", ktorý je v strede rozšírený a po bokoch sa nachádzajú dve úchytky. Spodná časť je celá zo zlata.
Či má svätý Grál liečivé účinky alebo nemá, nie je známe. Historici potvrdili, že sa jedná o veľmi starý kalich. Presnejšie obdobie však ukážu až ďalšie skúmania, ktoré však jeho "strážcovia" odmietajú.
| |||