Norbert z Xantenu: Rozdiel medzi revíziami

Svätý '''Norbert (z Xantenu)''' (*cca. [[1082]], [[Xanten]] - [[6. jún]] [[1134]], [[Magdeburg]]) bol magdeburský [[arcibiskup]] a zakladateľ [[premonštrátpremonštráti|premonštrátov]]ov.

Koncom [[11. storočia]] žila na území dnešného Nemecka v mestečku Xanten (severné [[Porýnie-Vestfálsko]]) urodzená rodina grófa Heriberta Gennepa, vrchného hradného kastelána[[kastelán]]a. Jeho manželka bola príbuzná s lotrinskými kniežatami. Ich prvorodený syn Heribert bol predurčený na to, aby zabezpečil pre rodinu dediča. Pretoa preto druhorodeného Norberta usmernili rodičia na cirkevnú dráhu. Vzdelanie získal v kláštorných školách. Čoskoro vynikli jeho prednosti - zbehlosf vo vedách, rečnícky talent a príjemný a milý spôsob správania sa. [[Kolín nad Rýnom|Kolínsky]] [[biskup]] ho vysvätil za subdiakona[[subdiakon]]a a mladého, zdvorilého junáka si obľúbili na biskupskom aj na kráľovskomcisárskom dvore [[Henrich V. (SRR)|Henricha V.]] ([[1106]] - [[1125]]).

Legenda hovorí, že raz, keď Norbert cestoval na koni, sprevádzaný svojím sluhom, dostali sa do veľkej víchrice. Nablízku nebolo miesta, kam by sa mohli utiahnutschovať. Norbert popchol koňa do rýchlejšieho cvalu napriek upozorneniam sluhu. Zrazu sa k nemu ozval hlas zhora: "Postoj! Bohatstvo a rozum, ktoré som Ti dal, aby si ma velebil a oslavoval, chceš zničitzničiť pre svoju márnomysefnúmárnomyseľnú pýchu?" A v tom udrel veľký blesk tesne pred cválajúceho koňa. Vyplašené zviera zhodilo jazdca a ten stratil vedomie. Keď sa po dlhšom čase prebral, pod vlyvom udalosti sa opýtal: "Čo mám teda urobifurobiť, Pane?" Podľa jednej z verzüverzie legendy mu hlas odpovedal: "Vyhýbaj sa zlu, konaj dobro, hľadaj pokoj a utiekaj sa k mőjmumôjmu milosrdenstvu."

Tento zážitok bol bodom obratu v živote Norberta. Požiadal o svoju vysviacku za kňaza[[kňaz]]a, ktorá sa uskutočnila v Kolíne nad Rýnom (Köln am Rhein). Prišiel na ňu v elegantnom, zdobenom šate boháča. Pred očami prítomných ho zamenil za jednoduchý odev z obyčajnej drsnej kože, previazaný kajúcnickým opaskom - na dôkaz toho, že skoncoval s doterajším spôsobom života. V roku [[1118]] rozdal celý svoj majetok chudobným. Po krajine chodil ako potulný kazatef a všade sa snažil zmenit k lepšiemu narušenú morálku kňazstva. Žil v jednoduchej apoštolskej pokore. Kvôli svojej reformátorskej činnosti si získal mnoho nepriateľov. Preto opustil Nemecko a odišiel do Sant Gilles v južnom Francúzsku, kde sa zdržiaval pápež Gelarius II. Od neho dostal Norbert oficiálne povolenie pôsobif ako posol viery. Prílišná námaha spojená s úmornou apoštolskou činnosťou spôsobila, že tažko ochorel a bol nútený prerušif misijnú činnosf. Sotva sa uzdravil, uchýlil sa s niekolkými žiakmi a najlepším priatefom Hugom z Cambrai-Fosses do flámskej pustatiny v blízkosti Laonu, severozápadne od mesta Remeš. Tam jeho slávne meno už poznali a biskup Bartolomej Laonský chcel podporou Norberta obnovit krestanský život vo svojej diecéze. Preto ho požiadal, aby v okolí mesta postavil kláštor. Prezrúc si ponúknuté územia rozhodol sa pre údolie dnes známe ako Prémontré. Toto miesto už raz videl vo sne, keď sa mu zjavila Panna Mária a ukázala lúku, na ktorej má založit kláštor. Odtiaľ pochádza názov Pratum monstratum - Praemonstratum (z latinčiny pratum - lúka, monstratum - ukázaná; alebo z francúzštiny prémontré - "predukázaná", predurčená). A skutočne tu kláštor aj postavil.

Pre svojich druhov určil záväznou regulu (pravidlá) sv. Augustína († 430), biskupa z Hippo v severnej Afrike. To sa stalo v roku 1121. Šesť rokov po založení prvého rehoľného bratstva prijal Norbert po ceste do Ríma potvrdenie svojho rádu z rúk pápeža Honoria II. Po návrate do Prémontré bol menovaný za Magdeburského biskupa. Čoskoro priviedol Norbert poklesnutú diecézu do rozkvetu. V roku 1128 odovzdal vedenie rádu svojmu priateľovi Hugovi, ale až do svojej smrti sa neprestal usilovat o reformu duchovenstva. Už počas života sa mu dostalo veľa pôct. Zomrel dňa [[6. júna]] [[1134]] v Magdeburgu. Tento neobyčajný muž, ktorý svoj život zasvätil cirkvi, bol pochovaný v tamojšom rádovom kostole. Za svätého ho vyhlásili v roku [[1582]]. Po ovládnutí Magdeburgu protestantmi v roku [[1627]] sa strahovský opát Kašpar z Ouestenbergu domohol prenesenia pozostatkov sv. Norberta do kláštora v Prahe na Strahove, kde sú uložené dodnes.

Rád, ktorého najvyšší predstavený - generálny opát- sídlil až do roku [[1790]] v Prémontré, sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Európe. Stanovy rádu sú akousi syntézou kánonického a monastického života, ktorého základ tvorí regula sv. Augustína. Hlavné poslanie rehoľníkov je v slávení slávnostnej bohoslužby, v eucharistickej a Mariánskej úcte, kajúcnom živote a apoštoláte formou farnej duchovnej správy.

U premonštrátov bola po prvýkrát v dejinách cirkvi uskutočnená aj myšlienka tretieho rádu - spojenie laikov mimo kláštora s duchovným životom bratov a sestier. Činnost rehoľníkov je zameraná na rozvíjanie vedeckej a výchovnej práce pôsobením na školách všetkých stupňov (od roku [[1787]]). Od svojich počiatkov rád vynikal aj v oblasti hospodárskeho podnikania. Medzi členmi rádu pôsobili a pôsobia mnohí významní teológovia, pedagógovia, lekári, ekonómovia a učenci z ďalších vedných odborov.

Do Uhorska prišli prví premonštráti priamo z Premontré v roku [[1130]] ešte počas života zakladateľa. Domnievame sa, že to bolo na pozvanie kráľa Štefana II. (1116-1131) a svoj prvý kláštor postavili vo Váradhegyfoku (dnes Veľký Varadín - Nagyvárad v Rumunsku). Sto rokov nato na území Uhorska existovalo už 45 kláštorov. Najvýznamnejšie boli Csorna, Jánoshida, Šahy (Ság), Jasov, Türje, Kláštor pod Znievom (Túróc) a Leles, ktoré boli do roku [[1874]] aj hodnovernými miestami.