Rád premonštrátov: Rozdiel medzi revíziami

{{Pracuje sa}}

'''Premonštráti''' alebo '''norbertíni''' ([[čeština|čes]]. ''premonstráti'', [[latinčina|lat]]. ''Praemonstratenses'', ''Sacer et Candidus Ordo Canonicorum regularium Praemonstratensium'', skr., ''O. Praem.'', ''O. P.'') je kanonická [[rehoľa]], [[rád]] rehoľných kanonikov, založený v roku [[1120]] sv. Norbertom zo Xanténu v údolí Prémontré vo francúzskej diecéze Soissons na zásade rehole sv. Augustína. Postupne sa venovali najmä duchovnej správe a vyučovaniu.

==História==

 

 

 

==Ciele a činnosť==

Rehoľa spojila monastický, duchovný život mníchov s kanonickými, pastoračnými povinnosťami. Činnosť rehoľníkov bola zameraná na výchovu na školách, na misijnú činnosť, rozvoj vedy a aj hospodárske podnikanie. Na svojich územiach ľudí priúčali remeslám, vinohradníctvu, remeslám a záhradníctvu. Dokonca budovali aj cesty, vodovody a odvodňovali močariská. V oblasti slúžili aj ako bezplatní lekári a radcovia. Preto sa stávali veľmi obľúbenými. Vyslúžili si tiež povesť ako výborní kazatelia.

 

==Zvláštnosti==

Špecifická je pre nich zvláštna úcta k [[Panna Mária|Panne Márii Nepoškvrnenej]] a k [[eucharistia|Eucharistii]]. Takisto používajú svoje špeciálne [[breviár]]e a [[žaltár]]e, ktoré sa ale príliš neodlišujú od tých rímskych.

 

 

==Hierarchia==

Na čele kláštora stál opát, predstavený monastických kláštorov. Na rozdiel od kanonických kláštorov, na ktorých čele stál prepošt. Funkciu opáta uprednostňoval aj svätý Norbert, ale keď ho zvolili za predstaveného kláštora Panny Márie v [[Magdenburg]]u, ostal pri tam zaužívanom titule prepošta. Aj keď dával prednosť mníšskemu spôsobu života, urobil tak preto, lebo stál na čele kapituly. Neskôr tituly opát/prepošt kláštory používali podľa územia. Na západe Európy to boli opáti, v nemeckých krajinách aj v Uhorsku prepošti. Aj ďalšie funkcie mali premonštráti rovnaké ako v iných kláštorných komunitách: bol tu zástupca opáta/prepošta [[prior]], [[subprior]] riadil bohoslužby, [[circator]] dozeral na mníchov, či dodržujú každodenné povinnosti, [[cantor]] a [[succentor]] viedli chorálny spev, sacrista - [[kostolník]], [[provisor]] bol správcom majetku kláštora, [[cellarius]] zabezpečoval potraviny, [[vestarius]] sa staral o ošatenie a obuv pre spolubratov, canonicus hospitalis sa staral o pútnikov a chorých, [[portarius]] - vrátnik, [[armaritus]] - knihovník, magister clericorum bol predstavený klerikov. Boli tu aj [[konverš]]ovia, laickí bratia, čo boli v skúšobnej lehote a starali sa o hospodárstvo kláštora. A už vyššie spomenutí donáti.