Crystal Palace (budova): Rozdiel medzi revíziami

[[ObrázokSúbor:Crystal Palace.PNG|náhľad|250px|'''Crystal Palace''' v Hyde Parku]]

[[ObrázokSúbor:Crystal Palace from the northeast from Dickinson's Comprehensive Pictures of the Great Exhibition of 1851. 1854.jpg|náhľad|250px|'''Crystal Palace''' (1851)]]

[[ObrázokSúbor:Crystal Palace - Queen Victoria opens the Great Exhibition.jpg|náhľad|250px|[[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Kráľovná Viktória]] otvára výstavu v '''Crystal Palace''']]

[[ObrázokSúbor:Delamotte-Crystal.png|náhľad|250px|Sklenená fontána v '''Crystal Palace''' (1851)]]

'''Crystal Palace''' (dosl. ''Krištáľový palác'') v [[Londýn]]e bol postavený v roku [[1851]] v [[Hyde Park (Londýn)|Hyde ParkParku]]u [[Joseph Paxton|Josephom Paxtonom]] ([[1803]] – [[1865]]) na účely 1.medzinárodnej výstavy usporiadanej v [[Londýn]]e. Pomenovanie stavby vzniklo v satirickom magazíne [[Punch]].

== Čo predchádzalo 1.medzinárodnej výstave ==

[[Veľká Británia]] bola v danej dobe silná politická a hospodárska veľmoc. Britský trh ponúkal množstvo výrobkov avšak nevedel ich priamo porovnať v medzinárodnom meradle. A tak vznikol nápad usporiadať medzinárodnú výstavu. Hlavnú zásluhu na usporiadaní 1.medzinárodnej výstave mal princ Albert, ktorý bol prezidentom kráľovského spolku pre umenie, remeslo a obchod. Na svetovej výstave sa mali, v medzinárodnej konkurencii, preukázať kvality britských produktov a zároveň zväčšiť odbyt produktov do celého sveta.

Súťaž vyhral [[Joseph Paxton]], ktorý bol záhradným [[architekt]]om v [[Derbyshire]]. Výnimočnosť jeho návrhu bola založená na princípe stavby skleníkov, s ktorými mal Paxton bohaté skúsenosti. Joseph Paxton sa pri návrhu inšpiroval listami Viktorie kráľovskej. Ide o obrovské lekná, ktoré majú priemer cez 2m. Majú rebrovitú štruktúru a tá ovplyvňuje ich vysokú nosnosť tak, že sú schopné uniesť človeka.

Postupne sa však Krištáľový palác stal súčasťou každodenného života a začala sa strácať jeho výnimočnosť. Taktiež začali chýbať financie na údržbu celej stavby. Do určitej miery môže za úpadok aj fakt, že Krištáľový palác bol v nedeľu, keď ho mohlo navštíviť najviac ľudí zatvorený. Bolo povedané, že v nedeľu by sa nemali robiť žiadne práce okolo paláca a ľudia, ktorí ho chcú vidieť tak ich ma pustiť zamestnávateľ z práce cez týždeň. Bolo nepravdepodobné, že by sa to stalo skutočnosťou. V roku [[1866]] zachvátil palác požiar, ktorý zničil jednu jeho čas. Aj keď sa oheň podarilo uhasiť nebol palác už prestavaný do pôvodného stavu. Naďalej slúžil na výstavné účely a ako [[múzeum]] až do roku [[1936]] keby [[30. novembra]] podľahol ohňu. Zánik významného architektonického diela sledovalo tisíce ľudí, lebo oheň bolo vidieť na míle ďaleko. [[Winston Churchill]] keď to videl vraj poznamenal: ''„toto je koniec vekov“''.

Krištáľový palác sa vpísal do dejín architektúry a stal sa významným medzníkom, ktorý ovplyvnil jej ďalší vývoj. Dovtedy nezvyčajné konštrukčné riešenie dalo smer ďalšiemu vývoju a ukázalo smerovanie novej architektúry. Princíp skeletového konštrukčného systému sa začal naplno rozvíjať a ukazovať nové obzory.