Epirótske kmene sa do Grécka dostali pravdepodobne spolu s [[Dóri|Dórmi]] a [[Macedónci|Macedóncami]], teda medzi 14. a 12. storočím pred Kr. Podľa niektorých názorov Epiróti a Macedónci sú tiež dórskeho pôvodu. Keď sa Epiróti usadili v Epire je možné, že sa pomiešali s pôvodným, pravdepodobne [[Illýri|Illýrskym obyvateľstvom]] a hellenizovalihelenizovali ho. Epiróti boli na kraji gréckeho sveta a preto sa k nim nedostala tak vyspelá kultúra ako bola na juhu Grécka. [[Gréci]] z juhu ich považovali za polobarbarov. Epiróti nežili v mestských štátoch, no vo väčších kráľovstvách, najsilnejšie bolo kráľovstvo Molossov. Neskôr v Epire dórske mestské štáty založili svoje kolónie, ako Ambrakia (dnes Arta, Grécko) či Buthróton (dnes Butrinti, Albánsko). Prostredníctvom týchto miest sa Epiróti dostali do kontaktu s gréckou antickou kultúrou. Polovičný Epirót, po matke, bol aj [[Alexander Veľký]]. Ich definitívne hellenizovaniehelenizovanie a začlenenie do gréckej kultúry nastáva v hellenistickejhelénistickej dobe. Počas tohto obdobia vládli Epiru Molossi a ich najznámejší kráľ bol [[Pyrrhos]], ktorého si grécke štáty v Itálií zavolali na pomoc proti [[Staroveký Rím|Rimanom]]. Počas tejto vojny bol Pyrrhos nakoniec porazený. Keď Rimania ovládli Grécko, Epirótom sa pomstili tak, že 150 000 z nich predali do otroctva. Počas Rímskej doby sa rozdieli medzi Grékmi vytratili a tak zaniká aj národné povedomie Epirótov.
