Privilégium: Rozdiel medzi revíziami

'''Privilégium''' je [[výsada]] udelená voči všeobecným právam (t.j. právam, ktoré má ostatná verejnosť) jednotlivcovi (prípadne aj jednotlivej veci - najmä pozemku - alebo jednotlivému pomeru) alebo triede/skupine jednotlivcov (prípadne aj triede/skupine vecí alebo pomerov). Na rozdiel od mandátu ide spravidla o práva trvalé, veľmi dlho platné, často aj dedičné. Ako privilégium sa označuje aj stredoveká[[stredovek]]á alebo [[novovek|ranonovoveká]] listina, ktorou sa privilégium udeľuje (pozri nižšie).

Slovo pôvodne v časoch [[Staroveký Rím|rímskej republiky]] znamenalo všeobecne právne rozhodnutia týkajúce sa jednotlivca (bez ohľadu na to, či boli pre daného jednotlivca priaznivé alebo nepriaznivé). V [[Corpus iuris civilis]] sa výraz používa ako synonymum pre právo jednotlivca. Po zániku Rímskej ríše (teda v stredoveku) sa definícia postupne jednak rozšírila aj na skupiny jednotlivcov a jednak sa zúžila na právo výsadné.

V stredoveku a včasnom novoveku bolo privilégium (či privilégiá) výsada (výsady) udeľovaná (udeľované) formou listiny - ktorá sa zvykne nazývať '''privilégium/privilégiá/výsady/výsadná listina''' - pánom (panovníkom, pápežom, zemepánom a podobne) jeho poddanému či skupine poddaných. Od [[16. storočia]] tieto výsady mali aj formu výnimky z platných predpisov. Najznámejšie privilégiá udeľoval panovník za zásluhy.