Rád premonštrátov: Rozdiel medzi revíziami

Rehoľu založil v roku [[1121]] [[Norbert z Xantenu|svätý Norbert]] (1082-1134) zo [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Severného Porýnia-Vestfálska]]. V rokoch [[1119]] - [[1120]] postavi v [[Prémontré]] malý kláštor. Už v roku [[1126]] potvrdil novú rehoľu [[pápežská bula|bulou]] [[pápež]] [[Honorius II.]]. Potvrdil reholi aj niektoré výsady, ako napríklad [[exempcia|exempciu]], teda vyňatie spod právomoci [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]], možnosť svätiť nového príslušníka ktorýmkoľvek [[biskup]]om (nielen diecéznym) a obsadzovať svetské fary. Svätý Norbert od tohto roku zastával post [[Magdeburg|magdeburského]] [[arcibiskup]]a, ale stále ostal rehoľníkom. [[Svätec|Svätorečený]] bol v roku [[1582]], jeho pozostatky sú v [[Strahovský kláštor|Strahovskom kláštore]] v [[Praha|Prahe]].

Ešte za života svojho zakladateľa sa rehoľa rozdelila na tri časti: mužskú, ženskú na laickú vetvu, ktorá je prvou laickou vetvou vôbec. Riadia sa augustínskymi regulami s pridanými vlastnými stanovami. Prvé stanovy pridal svätý Norbert, ale nezachovali sa nám. Najstaršie zachované sú z rokov [[1135]] - [[1143]], a [[1150]]. V roku [[1322]] boli generálnou kapitulou vydané Statuta quinque distinctionum, platili až do roku [[1505]]. Od roku [[1505]] platili reformné stanovy, ktoré sa vracali k najstarším stanovám. Prísny monastický život sa ale oslabil, pretože sa menej kládol dôraz na chudobu, pôst a zdržanlivosť. Práva, povinnosti a regule boli upravené aj [[Tridentský koncil|Tridentským koncilom]].