Chôdza: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d == Iné projekty ==
Riadok 1:
'''Chôdza''' je druh [[lokomócia|lokomócie]]. Ide o sústavný sled pádov, ktorým jedinec zabraňuje striedavým vysúvaním pravej a ľavej dolnej končatiny. Pohyb nôh je primárne zabezpečený ohýbaním kĺbov medzi panvou a stehennými kosťami, zatiaľčo kolená zostávajú takmer nepokrčené.
 
Super telo s kondičnou chôdzou!
== Iné projekty ==
Chôdza je najprirodzenejší pohyb, no predsa je dnes pre mnohých ľudí prirodzenejšie nasadnúť do auta a hýbať sa len programovo, vo fitcentrách. Čo tak skúsiť to jednoduchšie? Ak sa chcete dostať do formy, jednoducho pridajte do kroku!
{{projekt|q}}
Baví vás chôdza? Vyskúšajte aj tú severskú - nordic walking.
Menej chodíme, viac sedíme
Chodíme nepomerne menej ak naši predkovia. Podľa japonského výskumu nachodí dnešný človek v priemere okolo 3000 až 5000 krokov denne, čo je samozrejme iba orientačné číslo. Pri sedavom zamestnaní a časovom vyťažení by bolo najskôr ešte nižšie.
 
Osoby s aktívnym životným štýlom prechodia približne 5000 až 8000 krokov denne, aj keď za úplný ideál vedci považujú dosiahnutie méty 10 000 krokov, čo sa pri miernom tempe rovná vzdialenosti 8 prechodených kilometrov. Zdá sa vám to priveľa? Nevadí, každý jeden krok sa vám ráta k dobru!
 
A o akom „dobre“ je presne reč? Rýchla chôdza pomáha pri znižovaní nadváhy, slúži ako prevencia pred kardiovaskulárnymi ochoreniami, šetrí kĺby, vetrá hlavu... ale to už sa, napokon, dávno vieme. Za všetko hovorí fakt, že už pred vyše dvoma tisícročiami považovali grécki učenci chôdzu za najlepší liek.
 
Chcete zhodiť? Dajte sa na kondičnú chôdzu!
Kondičná chôdza je oproti klasickej rýchlejšia a aby mala pre vás aj želaný zdravotný prínos, mali by ste prihliadať na niekoľko zásad: Podstatné je, aby boli všetky telesné partie pri chodení zaťažené rovnomerne, čo sa vám podarí jedine s rovnomernou dĺžkou kroku. V opačnom prípade dôjde k jednostrannému zaťaženiu pohybového aparátu, čím utrpí vaša chrbtica.
 
Kroky musia byť pružné, kvôli šetreniu kĺbov – mierne hopsanie je preto zdravšie ako ťažkopádna chôdza. Po došliapnutí na pätu váha plynule prechádza na špičku, pričom si treba ustriehnuť, aby ťažisko neostávalo na vonkajšej strane chodidla (ničí sa tak priečna klenba).Takisto kolená by smerovať vždy vpred a nie do strán.
 
Toto všetko sa možno javí ako úplné samozrejmosti, no stačí, aby ste mali na nohe otlak a už nechodíte, ako by ste mali. Prácu za poranenú časť, ktorú nechcete namáhať, prevezmú iné svaly, čím sa vytvorí svalová nerovnováha, vedúca pri dlhšej chôdzi k zvýšenej únave celého tela.
 
Zapoťte sa pri prechádzke
Chcete vyťažiť z chôdze maximum pre vašu kondíciu? Obujte si kvalitnú odpruženú obuv a nezastavte sa skôr, ako po dvadsiatich minútach. Hodinou rýchlej chôdze môžete spáliť
približne 1 500 - 2 000 kJ. Počas polhodiny normálnej chôdze spáli priemerný človek okolo 300 – 500 kJ. Presné čísla ale závisia od terénu, vašej kondície a pod.
Najskôr sa rozohrejte a po prvých piatich minútach môžete začať postupne zvyšovať tempo, až kým sa nedostanete na frekvenciu 120 prejdených krokov za minútu. Tepová frekvencia by mala byť dostatočne vysoká na to, aby ste sa spotili, ale na druhej strane, aby ste nemali problém s dýchavičnosťou.
 
Vhodnou doplnkovou pomôckou kondičných chodcov je krokometer, s ktorým máte okamžitý prehľad o prechodených kilometroch, intenzite pohybu ako aj množstve spálených kilojoulov.
 
== Externé odkazy ==