Staroegyptská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

[[Image:Bookdead.jpg|thumb|300px|Jedna z najznámejších literárnych pamiatok starovekého Egypta -– Kniha mŕtvych]]

*'''Texty pyramíd (Pyramídove texty)''' -– zbierka náboženských textov nájdených v piatich pyramídach z konca [[Stará ríša|Starej ríše]] (približne roku 2350 pred n. l.). Texty obsahujú viac než 700 magických formúl, ktoré mali zabezpečiť faraónom posmrtný život a opisovali jeho vystúpenie na oblohu. Pyramídove texty sú písané [[egyptské hieroglyfické písmo|hieroglyfickým písmom]] v [[Stará egyptčina|starej egyptčine]]. Najviac z nápisov, asi 230 z počtu 700, pochádza z pyramídy faraóna [[Venis]]a z 5. dynastie. Ďalšie texty pochádzajú z hrobiek faraónov [[Teti II.|Teti]]ho, [[Pepi I.|Pepiho I.]] a [[Pepi II.|Pepiho II.]].

*'''Chufuov cyklus poviedok''' -– na známom Westcartovom papyre, ktorý pochádza zo Strednej ríše, ale je situovaný do obdobia faraóna [[Chufu]]a, teda 4. dynastie Starej ríše. Celkom obsahuje cyklus päť poviedok, ktoré rozprávajú fantastické príbehy o slávnych egyptských divotvorcoch, z nich je ale prvá takmer celá stratená a z druhej sa zachovali iba zlomky. V tretej poviedke vystupuje kňaz-zaklínač Džadžaemanch, dvoran kráľa [[Snofrev]]a, ktorý dokáže tajným zaklínadlom prikázať vode v kráľovskom jazierku, aby sa naskladala na seba a odhalila tak dno a opäť ju vrátiť nazad. Hlavnou postavou štvrtej a piatej poviedky, ktorá sa už odohráva za vlády Chufua, je mocný čarodejník Džedi, ktorý dokáže vrátiť život do tela s odťatou hlavou. Keď ho faraón žiada, aby mu prezradil polohu tajných siení boha [[Thovt]]a, čarodejník mu odhalí, že odpoveď zistí, ak si nechá priviesť truhlicu zo skladu chrámu v [[Heliopolis|Heliopole]]. Džedi mu tiež predpovie, že žena hlavného kňaza tohoto chrámu počne s bohom [[Ra]] troch synov, z ktorých sa zrodí nová dynastia. Chufu je prekvapivo zmierený s týmto osudom, nechá ženu vyhľadať a túto udalosť osláviť.

*'''Nefertejovo proroctvo''' -– vzniklo za vlády [[Amenemhet I.|Amenemhata I.]], ale predstiera, že pochádza z dôb panovania [[Snofrev]]a. Murdc Nefertej v ňom predpovedá narodenie záchrancu Egypta menom Ameni, pôvodom z [[Nechen]]u (Hierakonpolu). Toto dielo očividne malo poukazovať na Amenemhatovo násilné získanie trónu, keďže sám Amenemhat pochádzal z Nechenu.

*'''Rady Amenemhatove''' -– súbor rád určených Amenemhatovmu synovi a následníkovi Senvosretovi I. Sú to rady prevažne negatívne, ktoré ukladajú Senvosretovi, aby neveril svojim podriadeným. Spomína sa v ňom tiež pokus o vraždu Amenemhata.

*'''Sinuhetove[[Sinuhetov dobrodružstvávlastný životopis]]''' -– jedno z najvýraznejších a najznámejších prozaických diel starovekého Egypta. Príbeh egyptského dvorana Sinuheta, ktorý zo strachu utečie z Egypta do Ázie a po rokoch sa vracia, aby mu faraón odpustil, je zasadený do obdobia po smrti Amenemhata I. a počas vládnutia jeho syna [[Senvosret I.|Senvosreta I.]] Práve v tomto období pravdepodobne dielo aj vzniklo, hoci najstarší rukopis je zachovaný z vlády Amenemhata III. Sinhuetove dobrodružstvá udivujú svojou prepracovanosťou a štylistickou vytríbenosťou. Egyptológovia sa dodnes nezhodnú na tom, či boli inšpirované existenciou skutočnej osoby alebo sú čisto fiktívnym dielom.

*'''Kniha Kemejet''' -– príručka pre pisárov, ktorá sa zaoberala správnym písaním

*'''Satira na povolania''' -– je výpočtom toho, prečo je výhodné stať sa pisárom. Pisárske remeslo tu je vyzdvihované oproti povolaniu vojaka a roľníka.

*'''Príbeh výrečného roľníka''' -– hlavným hrdinom príbehu je roľník Chun-Anup, ktorý sa stane obeťou správcu Nemtinachta. Keď Nemtinacht obžaluje Chun-Anupa pred sudcami, výrečný roľník prednesie niekoľko skvelých rečí, ktoré mu nakoniec zaručia oslobodenie. Keď sa medzitým jeho prípad dostane až k faraónovi, je vládca roľníkovou výrečnosťou pohnutý a urobí ho správcom namiesto Nemtinachta. Príbeh je zasadený do okolia [[Nechen|Hierakonpolu]] počas panovania 10.-11. dynastie.

*'''O stroskotancovi na tajuplnom ostrove''' -– prvý známy príbeh stroskotania na opustenom ostrove, pochádzajúci približne z roku 2200 pred n.l., obdobia, kedy zažíval rozmach obchodu Egypta s [[Núbia|Núbiou]]. Výprava do Núbie, ktorá má priniesť na faraónov dvor exotické bohatstvo, je rámcom príbehu rozprávaného jedným z námorníkov plaviacich sa na lodi hore Nílom. Tento námorník si spomína na svoje stroskotanie kdesi v Červenom mori. Ako jedinému sa mu podarilo prežiť poptopenie lode a zachrániť sa na tajuplnom "ostrove„ostrove [[Ka (staroveký Egypt)|ka]]"“. V tomto pozemskom raji sa stretol s obrovským, čarovným hadom, ktorý sa vystrašenému námorníkovi predstaví ako "vládca''„vládca [[Punt|Pwénetu]]"“''<ref>Hart, 73</ref>. Had prisľúbi námorníkovi, že bude zachránený loďou, ktorá pôjde okolo ostrova o štyri mesiace, a predpovedá mu, že nezahynie mimo Egypta (starovekí Egypťania sa smrti mimo domova obávali, pretože iba tak mohli zabezpečiť, že ich telá budú správne mumifikované a uložené na odpočinok). Do hadovho rozprávania je vložený menší mikropríbeh, v ktorom vysvetľuje, ako sa ocitol na ostrove sám -– pôvodne mal 74 hadích druhov, ale všetkých ostatných spálil oheň padajúcej hviezdy.

*'''Príbeh o dvoch bratoch''' -– čerpá z ľudového folklóru aj mytológie. Hlavnými hrdinami sú dvaja bratia, Anup a Bata. Obaja majú mená bohov, ktorí v príbehu sami hojne vystupujú, čo by poukazovalo na spojitosť s tzv. Kráľovskou drámou o boji medzi [[Hor]]om a [[Sutech]]om. Mladší z bratov, Bata, má schopnosti čarodejníka, dokáže meniť svoju podobu, prosiť bohov o zázraky a dokonca vstať z mŕtvych. Podobne ako v iných kultúrach sa v príbehu objavujú v súvislosti s Batovou postavou niektoré typické prvky rozprávok -– Bata si dokáže vybrať srdce z tela a ukryť ho, jeho manželka, ktorej jedinej prezradí miesto úkrytu, prezradí tajomstvo milencovi, v tomto prípade bohatému faraónovi, a spolu Batu zabijú, Bata sa prichádza v rôznych podobách svojej nevernej žene pomstiť, ale jej sa ho vždy podarí prelstiť a nakoniec, v podobe triesky, ho prehltne a narodí sa opäť ako jej syn a faraónov dedič. Príbeh má tiež typický rozprávkový koniec -– Bata sa stáva faraónom, svoju falošnú manželku dá popraviť a urobí svojho staršieho brata Anupa svojim následníkom. Za zmienku stojí i to, že žiadna zo žien vystupujúcich v príbehu, ktoré sú mimochodom vždy zápornými hrdinkami, nemá vlastné meno.

*'''O sporu kráľa Sekenrea a Apopiho''' -– opisuje historickú udalosť, boj medzi faraónom [[Sekenre]] Taom II. a hyksóskym faraónom [[Apepi I.|Apopim I.]] počas [[Druhé prechodné obdobie|Druhého prechodného obdobia]]. Podľa tohoto literárneho podania si Apopi spupne nárokoval, aby boli vyhubené hrochy v tébskom kanále, "lebo''„lebo títo ma nenechajú spať vo dne ani v noci."“''<ref>Watterson, 64</ref>. Ako odpoveď na túto neobvyklú žiadosť, Apopiho Avaris bol od Téb vzdialený viac než 800 km, vypláva Sekenre s vojskom k hyksóskemu faraónovi.

*'''O dobytí Joppy''' -– tiež známy ako príbeh O veliteľovi Džehutyovi. Džehutyho hrdinstvo je zasadené do doby panovania Thutmoseho III., ale pramene tohoto príbehu pochádzajú až z doby Ramesseho II. viac než 150 rokov po smrti slávneho generála. Dejiskom rozprávania je obliehané mesto Joppa, ktoré sa snaží Džehuty dobyť. Použije pri tom lesť podobnú Trójskemu koňovi -– nechá 200 svojich mužov uzavrieť do prútených košov a ponúkne ich ako daň vládcovi Joppy. Obyvatelia mesta prinesú koše do mesta, kde ich v noci ukrytí Egypťania spútajú pripravenými reťazami a otvoria Džehutymu brány.

*'''Venamonova cesta''' -– popisuje obchodnú výpravu istého Venamona, možno fiktívnej a močno reálnej odoby, do Byblu počas vlády [[Ramesse XI.|Ramesseho XI.]]

==OdkazyReferencie==

==BibliografiaLiteratúra==

* Hart, G.: ''Egyptské mýty''. KMa: 2006.