Eugen Savojský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 31:
== Prvé roky v službách Habsburgovcov ==
[[Obrázok:Eugene of SavoyVS.jpg|thumb|250px|Eugen Savojský poráža Turkov. Obraz [[Jacob Van Schuppen|Van Schuppena]].]]
V rokoch [[1684]]–[[1687]] navštívil Eugen svoju rodinu v [[Savojsko|Savojsku]] a [[Holandsko|Holandsku]] a potom sa vydal s [[bavorský kurfirst|bavorským kurfirstom]] [[Max Emanuel|Maxom Emanuelom]] a svojim bratancom [[Viktor Amadeus II.|Viktorom Amadeom II.]], [[vojvoda savojský|vojvodom savojským]], do [[Benátky|Benátok]]. Jeho hlavným motívom boli peniaze, potreboval pre začiatok získať prostriedky na vydržiavanie pluku, ktorý nebol práve v najlepšom stave, a tak hľadal nejakých štedrých darcov. Nezanedbateľné ale boli aj ďalšie aspekty: odpočinok a zábava, možnosť premyslieť si svoje ďalšie plány (nejaký čas otvorene zvažoval možnosť vstúpiť do služieb savojského vojvodu či španielskeho kráľa) a samozrejme aj štúdium (mnoho času údajne strávil v preslávenom benátskom Arzenále a študoval rôzne aspekty výroby a nasadenia [[delo|diel]]). Medzi zmienenými návštevami a cestami sa ešte stihol zúčastniť niekoľkých menších výprav rakúskych vojsk, z ktorých najvýznamnejšie boli výprava na [[Nové Zámky]] ([[1685]]) a [[Budín]] ([[1686]]) držané Turkami. V roku [[1687]] sa vyznamenal v [[bitka pri Nagyharsány|bitke pri Nagyharsány]] (nazývaná aj „''Druhá bitka pri Moháči''“), za čo bol [[31. januára]] menovaný poľným podmaršálkom, a v marci mu [[Viktor Amadeus II.]] definitívne potvrdil výnosné dôchodky z dvoch [[opátstvo|opátstiev]]. Eugenova pozícia bola natoľko posilnená, že začal byť počítaný medzi skutočne významných vojvodcov domu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1688]] sa zúčastnil obliehania [[Belehrad]]u, bol ťažko ranený a viac ako pol roka sa liečil.
 
Na začiatku roku [[1689]] sa na čele troch jazdeckých plukov presunul k [[Rýn]]u a prvýkrát zdvihol zbraň proti Francúzsku. V rámci nie príliš intenzívnej [[pozičná vojna|pozičnej vojny]], kedy obom stranám išlo hlavne o to nebyť porazený a súčasne finančne vyčerpať súpera, sa Eugen zúčastnil jediného väčšieho podniku zo strany ríše, dobytia [[Mainz]]u. Utrpel pri ňom ďalšie zranenie, ale to zrejme nebolo také vážne ako predchádzajúce a rýchlo sa z neho vyliečil. Potom bol povýšený na generála jazdy a odoslaný do Talianska ako pomoc svojmu bratancovi, vojvodovi savojskému, ktorého agresívne jednanie a hrozby Ľudovíta XIV. primäli k urýchlenému vstupu do širokej protifrancúzskej koalície.