Verzia z 16:08, 27. október 2009 upraviť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací na úpravu, toto sa narýchlo nedá ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:02, 27. október 2009 upraviť vrátiť 85.207.18.54 (diskusia) Typografie; Mezery, y z; (svajcr z cs wiki) Ďalšia úprava →
Riadok 5: == Dejiny == === Obdobie od založenia závodu do prvej svetovej vojny === Opticko-mechanický závod v Bratislave vznikol ako pobočka firmy [[C. P. Goercz]]. Koncom roka 1866 založil [[Pavol Goerc]] zasielateľskú firmu matematických pomôcok. Dodával hlavne pre školy - rysovacie potreby, uhlomery, príložníky a logaritmické pravítka. Neskoršie svoj program rozšíril o [[fotoaparát\|fotografické prístroje]]. Tento vzostup ho podnietil k vlastnej výrobe fotografických prístrojov. Najskôr zriadil mechanickú dielňu a postupne aj optickú, v ktorej vyrábal ~~objektívy~~[[objektív]]y. Neskoršie zameral výrobu aj na vojenské optické prístroje. Medzi prvé fotoaparáty patrila komora [[VELOX]]. Ďalšia bola [[REPORTÉR]]. Fotoaparáty opatril štrbinovou uzávierkou a tak vznikla komora [[ANSCHUTZ]]. Požiadavku zmenšovania fotoaparátov riešil vývojom sklopných prístrojov a nových uzávierok. V roku 1899 začal vyrábať prístroj Goerz-Photo-Stereo-Binocle, ktorý bol divadelným kukátkom, triedrom, a fotografickým prístrojom. U zrkadlo-reflexnej komory REFLEX-ANGO sa zaostroval fotografovaný predmet na matnicu. Pre amatérov bol určený malý fotografický prístroj TENAX, pre snímky formátu 4.~~5x6~~5 x 6 cm. Medzi najdokonalejšie komory patrila komora MANUFOK-TENAX. Aby zabespečil kvalitu svojich fotografických prístrojov začal s vývojom a výrobou objektívov. Pre túto činnosť získal teoretika-výpočtára a optika. Prvý objektív, ktorý vyrobili bol UNIVERZÁL-APLANÁT s ohniskovou vzdialenosťou 18 cm. V závode vyriešil a vyrobil nové výkonné stroje na opracovanie optiky. Vo firemných katalogoch ich propagoval pod názvom LYNKEISKOP a v roku 1892 aj nový širokouhlý reprodukčný objektív. Do výpočtárskeho oddelenia prijal vedeckého pracovníka, ktorý navrhol radu ďalších kvalitných objektívov. Firma [[KODAK]] používala vo svojich fotografikých prístrojoch objektívy firmi GOERZ. Objektívy dostávajú ochranné známky DAGOR, ALETHAR, PANTAR a pod. V priebehu 25 rokov sa vyrobilo cca 300 000 objektívov.<br /> Z vojenských prístrojov sa začal ako prvý vyrábať v roku 1891 Galileov ďalekohlad C 91 pre pruskú armádu. Porrovým vynálezom - použitím ~~hranolov~~[[hranol]]ov na prevrátenie obrazu nastal obrat vo vývoji ďalekohladov. V roku 1897 prišiel Goerz na trh s TRIEDROM-BINOCLOM, ktorý vytvoril predpoklady na výrobu ďalekohladov na dlhé roky. <br /> V roku 1902 prišiel na trh poľovnícky ďalekohlad (6 násobné zväčšenie) a divadelné kukátko. <br /> Pre potreby delostrelectva navrhol panaromatický ďalekohlad, ktorý znamenal rozmach vo výrobe vojenských prístrojov. Pre veľký dopyt po vojenských prístrojoch zriadil vojenské konštrukčno-vývojové oddelenie.<br /> Firma vyrábala aj puškové ďalekohlady (napr. CERTARE). V roku 1904 vyrobila firma prvý panoramatický periskop pre ponorky. Pre armádu sa vyrábali aj veľké pozorovacie prístroje zo zväčšením 40-54x, periskopy, buzolové smerníky, koincidenčný dialkomer a nožnicový ďalekohlad. Firma Goerz vyrábala aj niektoré špecialne prístroje napr. pre meterológiu prípadne iné oblasti.<br />Firma mala hlavný závod vo Fridenau a Winterstein a okrem nich pobočky a obchodné zastupitelstvá v zahraničí. Napríklad v roku 1905 vznikol závod v Petrohrade a Viedni a v Bratislave v roku 1907. <br /> Rakúsko - uhorský závod C.P.Goerz, Viadenská spoločnosť s r.o. obdržala živnostenský list na zriadenie bratislavskej filialky 5.10.1907. predmetom činnosti bola výroba, montáž, oprava a predaj optických a mechanických prístrojov.<br /> Výrobný program bratislavského závodu tvorili najmä potreby rakúsko-uhorskej armády. Boli to panoramatické ďalekohlady, rôzne typy dvojitých ďalekohladov, buzolové smerníky, diaľkomery zo základňou do 2 m a pod. Podrobnosti o výrobnom programe sa nezachovali.<br /> Na začiatku saprístroje vyrábali v adaptovaných miestnostiach bývalého parného mlyna a maštale na Karpatskej ul. č.7. V bývalej maštali sa nachádzala montáž a nad tou sa pristavilo poschodie, kde bola optická a justážna dielňa. Mechanická dielňa sa vybudovala neskoršie, na začiatku prvej svetovej vojny. Podľa ústneho podania pracovalo v závode v roku 1909 73 zamestnancov, v roku 1913 91 zamestnancov a v roku 1914 120 zamestnancov. Firma mala hlavný závod vo Fridenau a Winterstein a okrem nich pobočky a obchodné zastupitelstvá v zahraničí. Napríklad v roku 1905 vznikol závod v Petrohrade a Viedni a v Bratislave v roku 1907.<br /> Rakúsko - uhorský závod C. P. Goerz, Viadenská spoločnosť s r.o. obdržala živnostenský list na zriadenie bratislavskej filialky 5. 10. 1907. Predmetom činnosti bola výroba, montáž, oprava a predaj optických a mechanických prístrojov.<br /> Výrobný program bratislavského závodu tvorili najmä potreby rakúsko-uhorskej armády. Boli to panoramatické ďalekohlady, rôzne typy dvojitých ďalekohladov, buzolové smerníky, diaľkomery zo základňou do 2 m a pod. Podrobnosti o výrobnom programe sa nezachovali.<br /> Na začiatku sa prístroje vyrábali v adaptovaných miestnostiach bývalého parného mlyna a maštale na Karpatskej ul. č. 7. V bývalej maštali sa nachádzala montáž a nad tou sa pristavilo poschodie, kde bola optická a justážna dielňa. Mechanická dielňa sa vybudovala neskoršie, na začiatku prvej svetovej vojny. Podľa ústneho podania pracovalo v závode v roku 1909 73 zamestnancov, v roku 1913 91 zamestnancov a v roku 1914 120 zamestnancov. === Obdobie medzi 1. a 2. svetovou vojnou === Výrobný program medzi dvoma vojnami tvorili výlučne prístroje vojenského charakteru. ~~boli~~Boli to triedre, panoramatické ďalekohlady, diaľkomery so základňou do 2m, buzolové smerníky. V rokoch 1941 až 1944 sa vyrábali v závode triedre 6x30, dialkomery vz. 35 o základni 70 cm, stereodialkomery o základni do 2 m, delové zamerovače vz. 15, pomocné zameriavacie ďalekohlady, mínový zameriavač vz. 36, libelové kvadranty a buzoly. Počet zamestnancov klesol po prvej svetovej vojne na 20. Obnovením koncernu C. P. Goerz začína zamestnanosť vzrastať. V roku 1925 mal závod 38 pracovníkov, v roku 1938 210 robotníkov a 6 úradníkov. Závod bol plne závislý na viedenskom podniku, kde bol sústredený vývoj a technické oddelenia a hlavná finančná účtareň. Najvyššieho stavu dosiahol závod v rokoch 1943 ~~a1944~~a 1944, a to 430 zamestnancov. === Obdobie po 2. svetovej vojne až do roku 1958 === Po 2. svetovej vojne prechádzal závod rôznymi organizačnými zmenami. <br /> Po 2. svetovej vojne prechádzal závod rôznymi organizačnými zmenami. <br />Od roku 1945až 1946 bol pod národnou správou a majetkove patril Fondu národnej obnovy.<br />Od roku 1947 bol v správe Kovorobných a strojarských závodov na Slovensku<br />Od roku 1948 bol v správe považských strojárni n.p. Považská Bystrica<br />Od roku 1949 prešiel do Presnej mechaniky n.p. Stará Turá.<br />Od 1.6.1952 ako samostatný podnik Meopta pod Ministerstvo všeobecného strojárstva. <br />Aj po 2. svetovej vojne sa závod nachádzal na Karpatskej ulici. Koncom roka 1947 sa rozšíril o prevádzku na Malinovskej ulici (Šancova). V roku 1948 obdržal na krátky čas s výrobou manometrov i prevádzku na ulici Februárového víťazstva (Račianska) a s výrobou budíkov malú prevádzku na Jelenej ulici.Yískal aj vývojovú konštrukciu a dielňu v Prahe.Závod si vybudoval fotochemické laboratórium v podniku Techna v Novom Meste nad Váhom. V roku 1951 sa nasťahovalo výpočtové oddelenie s polu s optickým laboratóriom do zapožičaných priestorov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Už v roku 1947 sa uvažovalo s výstavbou nového závodu. Ten sa aj začal stavať v Krupine roku1953. O rok neskoršie sa výstavba zastavila. Konečne v roku 1955 sa začalo s výstavbou nového závodu v Bratislave - Krasňanoch. Pod vplyvom rôznych organizácií, ktorým závod postupne patril, vyvíjal sa aj výrobný program. V roku 1953 vyrábal závod tieto hlavné výrobky: korekčné filtre pre farebnú fotografiu v Novom Meste nad Váhom, kusová výroba elektroforetických prístrojov fotoelasticimetrov v Prahe, asférické zrkadlá a prevíjačky v Bratislave.V nasledovnom roku sa rozšíril program o reprodukčný prístroj REF, kameru pre osciloskopa polarizačné okuliare. V roku 1955 sa zaviedol do výroby epidiaskp OPTIREX a kufríkový čítací prístroj REPROSKOP. V roku 1956 sa začínajú zavádzať do výroby poľovnícke ďalekohlady MALOV a LESAR. V roku 1957 sa začína vyrábať tricinoskop a polariskop. Z uvedeného stručného prehladu hľavných výrobkov vyplýva, že závod nemal ustálený výrobný program. Preto vedenie závodu zameralo svoje úsilie na získanie vhodného programu a hlavne vybudovať vlastnú vývojovú konštrukciu priamo v Bratislave.<br /><br />▼ Od roku 1945 až 1946 bol pod národnou správou a majetkove patril Fondu národnej obnovy.<br /> Od roku 1947 bol v správe Kovorobných a strojarských závodov na Slovensku<br /> Od roku 1948 bol v správe považských strojárni n.p. Považská Bystrica<br /> Od roku 1949 prešiel do Presnej mechaniky n.p. Stará Turá.<br /> Od 1.6.1952 ako samostatný podnik Meopta pod Ministerstvo všeobecného strojárstva. <br /> ▲Po 2. svetovej vojne prechádzal závod rôznymi organizačnými zmenami. <br />Od roku 1945až 1946 bol pod národnou správou a majetkove patril Fondu národnej obnovy.<br />Od roku 1947 bol v správe Kovorobných a strojarských závodov na Slovensku<br />Od roku 1948 bol v správe považských strojárni n.p. Považská Bystrica<br />Od roku 1949 prešiel do Presnej mechaniky n.p. Stará Turá.<br />Od 1.6.1952 ako samostatný podnik Meopta pod Ministerstvo všeobecného strojárstva. <br />Aj po 2. svetovej vojne sa závod nachádzal na Karpatskej ulici. Koncom roka 1947 sa rozšíril o prevádzku na Malinovskej ulici (Šancova). V roku 1948 obdržal na krátky čas s výrobou manometrov i prevádzku na ulici Februárového víťazstva (Račianska) a s výrobou budíkov malú prevádzku na Jelenej ulici.~~Yískal~~ Získal aj vývojovú konštrukciu a dielňu v Prahe. Závod si vybudoval fotochemické laboratórium v podniku Techna v Novom Meste nad Váhom. V roku 1951 sa nasťahovalo výpočtové oddelenie s polu s optickým laboratóriom do zapožičaných priestorov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Už v roku 1947 sa uvažovalo s výstavbou nového závodu. Ten sa aj začal stavať v Krupine ~~roku1953~~roku 1953. O rok neskoršie sa výstavba zastavila. Konečne v roku 1955 sa začalo s výstavbou nového závodu v Bratislave - Krasňanoch. Pod vplyvom rôznych organizácií, ktorým závod postupne patril, vyvíjal sa aj výrobný program. V roku 1953 vyrábal závod tieto hlavné výrobky: korekčné filtre pre farebnú fotografiu v Novom Meste nad Váhom, kusová výroba elektroforetických prístrojov fotoelasticimetrov v Prahe, asférické zrkadlá a prevíjačky v Bratislave. V nasledovnom roku sa rozšíril program o reprodukčný prístroj REF, kameru pre ~~osciloskopa~~osciloskop a polarizačné okuliare. V roku 1955 sa zaviedol do výroby ~~epidiaskp~~epidiaskop OPTIREX a kufríkový čítací prístroj REPROSKOP. V roku 1956 sa začínajú zavádzať do výroby poľovnícke ďalekohlady MALOV a LESAR. V roku 1957 sa začína vyrábať tricinoskop a polariskop. Z uvedeného stručného prehladu hľavných výrobkov vyplýva, že závod nemal ustálený výrobný program. Preto vedenie závodu zameralo svoje úsilie na získanie vhodného programu a hlavne vybudovať vlastnú vývojovú konštrukciu priamo v Bratislave.~~<br /><br />~~ === Obdobie od roku 1958 do roku 1967 === Rok 1958 bol významný medzník v histórii závodu. Začiatkom roka sa stáva pobočným závodom oborového podniku MEOPTA PŘEROV. V máji sa presťahoval do nových objektov v Bratislave - Krasňanoch. Vo výrobe začali nabiehať novovyvinuté prístroje. Ako prvý diaprojektor MEDIOR, jeden z rady statických premietacích prístrojov, ktoré sa mali stať jedným z hlavných výrobných programov. V roku 1958 sa vyrábali poľovnícke ďalekohlady MALOV a LESAR, epidiaskop OPTIREX, fotoelasticimeter, trichinoskop, polarizačné fólie a korekčné filtre. V roku 1959 rozšíril závod svoj výrobný program o diaprojektor MEDIOR, diaprojektor MIKROMAR, diarámiky ADIACO 5x5, kyvety a meniče pre fotoelasticimetre. V roku 1961 sa zaviedol do výroby diaprojektor ADIOR, poľovnícky ďalekohlad ORLOV 4x, divadelný diaprojektor DD 5000 a nový typ elektroforézy - kvapalinový refraktograf. V roku 1964 rozšíril závod svoj výrobný program o učebné pomôcky. Začal vyrábať žiacku súpravu pre optiku a silomery. Zaviedol výrobu studených asférických zrkadiel, diaprojektora PREDIOR, diaprojektora MEDIOR 2 a divadelný diaprojektor DD 2 000. V roku 1966 sa zaviedol do výroby projektor na [[8 mm film]] MEOCORD. Začiatkom roka sa jeho výroba skončila, pretože prišiel nový [[formát filmu]] SUPER 8. Začala sa výroba optickej demonštračnej súpravy. vV roku 1967 sa začal vyrábať episkop EPIREX a diaprojektor MEDI. == Obdobie od roku 1967 do súčasnosti == V roku 1968 sa závod vyčlenil z n.p. Meopta Prerov a stal sa samostatným podnikom patriaci do VHJ ZVS Brno. Po tomto období podnik začína stabilizovať svoj výrobný program. Počet zamestnancov prekračuje číslo tisíc. Sú budované konštrukčné a vývojové kancelárie. Od 1.9.1970 bola zriadená aj nová výrobná prevádzka v obci Vojnice, okres Komárno.Nastupuje nový výrobný odbor - reprografia. V roku 1972 príchádza na trh prvý výrobok tohto oboru - elektrostatický kopírovací prístroj COSTAR. Je vybavený mechanickým variátorom, ktorý umožnuje plynulé zmenšovanie predlohy a je patentovo chránený. Pracuje na princípe priamej elektrografie za použitia papiera s vrstvou ZnO. V roku 1976 je uvedený na trh ďalší kopírovací prístroj MEOSTAT. Tiež pracuje na princípe priamej elektrografie s kopírovacím papierom s vrstvou ZnO. V obore učebných pomôcok sa vyrába episkop EPIREX a spätný projektor MEOTAR. Ďalší typ reprografického prístroja je COSTAR 3. Kopíruje už predlohy do fornátu A3 1:1. Posledným modelom bol kopírovací prístroj COSTAR 4.

MEOPTA Bratislava: Rozdiel medzi revíziami