Josef Sudek: Rozdiel medzi revíziami

'''Josef Sudek''' (* [[17. marec]] [[1896]] [[Kolín]] – † [[15. september]] [[1976]] [[Praha]]) bol významný a slávny český [[fotograf]] pražských motívov, ateliérových aranžmá, [[zátišie|zátiší]], [[reportáž]]í, krajiny a [[reklama|reklamy]]. Začal fotografovať vo svojich 17. rokoch.<ref>Kovářík, Vladimír J.: ''Ateliér ve stínu činžáků'', „Květy“ XVIII, 1968, č. 36, str. 42.</ref> Svoje vrcholné diela vytvoril v zrelom veku - potom, čo rezignoval na vplyvy moderných prúdov. V 30. rokoch odrážali jeho fotografie predovšetkým vonkajší svet a až od 40. rokov našiel obratom k sebe samému svoju nezameniteľnú tvorčiutvorivú podobu, vďaka ktorej je známy aj v zahraničí. Vtedy začali vznikať jeho preslávené pohľady z okna ateliéru a pozoruhodné zátišia, oboje spracované kontaktným otlačkom rôzne veľkých [[negatív]]ov na [[pozitív (obraz)|pozitív]]. Sudkovu prácu neprerušila ani vojna ani povojnový vonkajší tlak, ktorý nútil umelcov riadiť sa doktrínou [[socialistický realizmus|socialistického realizmu]].<ref name="privatissima">Katalog k výstavě ''Privatissima - Poznámky, 50. - 70. léta 20. st.''</ref> V tej dobe sa Sudek naopak vrátil k [[piktorializmus|piktorializmu]] a v rade svojich prác predpovedal neskorší vývoj fotografie k postmodernej syntéze, aby sa tak stal stále živým zdrojom inšpirácie pre dalšieďalšie generácie.<ref name="farova">{{Citácia knihy

Josef Sudek sa narodil 17. marca 1896 v Kolíne otcovi Václavovi a matke Johanne. Jeho otec, ktorý bol maliar a dekoratér, zomrel [[1. január]]a [[1899]] na [[zápal pľúc]]. Sudek začal základné štúdium na obecnej škole v [[Nové Dvory (okres Kutná Hora)|Nových Dvoroch]] ([[1902]]-[[1908]]). Potom ho na dva roky prijala Kráľovská zemská škola remeslníckařemeslnícka v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]], aby sa v júli [[1910]] zapísal do trojročného učenia u pražského [[knihár]]a Františka Jermanna, kde po prvý krát začal fotografovať. V roku [[1913]] ukončil štúdium a získal [[tovariš]]ský list od Spoločenstva knihárov, kartonážníkov, ozdobníkov a púzdrarov, s ktorým nastúpil do zamestnania knihára v [[Nymburk]]u.

Po Sudkovej smrti ovládli médiá anekdoty, ktoré dával k dobru už sám umelec. Napríklad časopis amatérskéhoamatérskeho Zväzu českých fotografov ''Dobré světlo'' o ňom napísal: