Rozširujúca karta: Rozdiel medzi revíziami

[[ObrázokSúbor:Fitting-expansion-card.JPG|right|thumb|Zasúvanie rozširujúcej karty do rozširujúceho slotu]]

'''Rozširujúca karta''' ({{eng|expansion card}}; iné názvy: '''karta, počítačová karta, rozširujúca doska, adaptér, adaptérová karta, karta príslušenstva''') je v počítačovej technike [[doska s plošnými spojmi]], ktorú možno umiestniť do rozširujúceho slotu matičnej dosky počítača na zvýšenie funkcionality počítačového systému. Jedna strana rozširujúcej karty je vybavená lištou, ktorá kartu drží, a pomocou ktorej je možné jej umiestnenie a prichytenie do šasi počítačovej skrinky. Na spodnej strane karty sú umiestnené kontakty, ktoré umožňujú elektrický kontakt medzi rozširujúcou kartou a konektorom zbernice matičnej dosky.

Prvý počítač s koncepciou rozširujúcich kariet bol Altair, ktorý vzikol v roku 1975. Používali sa rôzne typy zberníc v závislosti od výrobcu počítača. Prvou skutočnos štandardizovanou zbernicou bola PC bus v počítači XT firmy IBM v roku 1981. Tým vznikom prvý počítač štandardu PC, ktorý poznáme až dodnes. Zbernica bola tvorená 8 bitovými ISA slotmi. Neskôr sa táto zbernica rozšírila o 16 bit ISA sloty, a tak vznikol PC typu AT (1984). Potom vznikli rôzne odrody ISA – napr. MCA, EISA, VESA Local BUS ..., ktoré však už nenašli širšie uplatnenie. Skutočným prielomom bol rok 1991, kedy prišla firma Intel so zbernicou PCI. Táto zbernica prišla s mikroprocesorom Pentium. Zbernica úplne vytlačila staršiu ISU, a aj dnes je základnou zbernicou počítača typu AT. S potrebou akcelerácie grafiky a potreby prenosu väčšieho objemu údajov sa z PCI odčlenil špecializovaný grafický port, ktorý však umožňuje pripojenie len jednej karty. Zo začiatku to bol AGP (1997), neskôr PCIE (2005).