Plagát: Rozdiel medzi revíziami

Najväčší vývoj plagátov bol zaznamenaný v 19.storočí v období secesie. Plagátová tvorba sa vtedy stala módnou záležitosťou s vlastnými zberateľmi a vlastnými galériami, kde sa dôraz kládol na komerčný aspekt a umeleckú úroveň. Túto situáciu vyvolalo priekopnícke dielo Julesa Chéreta v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 19. storočia. Chéret odmietal tradičný typ plagátu, ktorý sa sústredil na písanú informáciu, príležitostne oživenú kresbou. Namiesto toho sa koncentroval na veľkú, farebne nápadnú plochu podopretú jednoduchou informáciou o podujatí. Chéret sa sústredil na maximálne možný dosah, pretože vedel, že jeho plagát bude súperiť o priazeň so všetkými rozptýleniami okolitej ulice. Vynútilo si to určité zjednodušenia- farby sa stali sýtymi, tvary jednoduchými a plochými. Chéretove obrazy živých , veselých tancujúcich dievčat , ktoré obdivovali maliari a dizajnéri, boli zjednodušenou formou secesie.

Medzi predstaviteľov, priekopíkov a pokračovateľov Chéretovej plagátovej tvorby patrí Eugéne Grasset a Alfons Mucha.