Kornel Divald: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Životopis: doplnenie charakteristiky diel
doplnenie bibliografie
Riadok 15:
 
== Rodina ==
* otec Karol Divald (1830 - 1897), fotograf a vydavateľ
* matka Barbora rod. Steinhüblová
* bratia Karol Divald ml., Ľudovít Divald, Adolf Divald
Riadok 24:
Od roku [[1911]] člen korešpondent MAV. Zakladateľ múzea v Banskej Bystrici (dnes Stredoslovenské múzeum); scenárista a realizátor prvej muzeálnej expozície v Banskej Bystrici ([[1909]]); autor prvého sprievodcu po Banskobystrickom múzeu (Budapešť, roku [[1909]]) a práce Staré zlatnícke diela v banskobystrických, kremnických a štiavnických evanjelický kostoloch (Budapešť, roku [[1911]]). Agilný pamiatkár, historik výtvarného umenia, autor próz zväčša s historickoumeleckou tematikou. Autor knižných prác, článkov v odborných časopisoch o uhorskom stredoveku, o dejinách renesančnej architektúry na Slovensku, dejín umeleckých remesiel a umeleckého priemyslu, najmä keramiky, zlatníctva a textilu.
 
V rokoch 1900 až 1919, chodiac po župách Spiš (1903-1906), Šariš (1903-1905), Hont (1909-1910), Tekov, Zvolen(1909-1910), Liptov (1907), Orava (1907), Zvolen (1908), Turiec a(1912), Trenčín (1912), Gemer (1913) a znovu Šariš (1915-1918), systematicky spracovával a na fotografiách zaznamenával pamiatkovéhistorické stavby a ich interiéry, hnuteľné pamiatkyoltáre, aleliturgické ajpredmety a textílie, aale aj ľud v krojoch; mnohé z nich prvýkrát, niektoré jedinýkrát. TátoSvoje jehospomienky topografiaz kultúrnychtýchto pamiatokciest vyšlaopísal tlačouv knihe ''Felvidéki séták'', ktorá vyšla roku 19991925, vale Maďarskujeho rukopisné záznamy a fotografie, rozšírené o publikované články, vyšli tlačou až roku 1999 pod názvom ''A „szentek fuvarosa“. Divald Kornél felső-magyarországi topográfiája és fényképei, 1900–19191900 – 1919'' (Povozník svätých. Topografia a fotografie Kornela Divalda z Horného Uhorska, 1909 – 1919).
 
V roku 1931 muvyšla vo vydavateľstve Oxford University Press London vyšlajeho kniha ''Old Hungarian Art'', ktorá sa venuje výtvarnej kultúre na území Uhorska od prehistorických čias do 19. storočia.
 
== Bibliografia ==
* 1905-1907 – Divald, Kornél: ''Szepesvármegye művészeti emlékei''. 1. – 3. köt. Budapest 1905–1907.
* 1905-1907 – Divald, Kornél, Vajdovsky, János: ''Szepeszvármegye művészeti emlékei''. I.–III. Budapest 1905–1907.
* 1907 – Divald, Kornél: ''Liptómegyei kutatások''. In: Muzeumi és Könyvtári értesitő, 1907, s. 173-179, 177-178.
* 1909 – Divald, Kornél: ''A besztercebányai múzeum''. In: Múzeumi és Könyvtári Értesítő, 3, 1909, s. 210-223.
* 1911 – Divald, Kornél: ''Magyarország csúcsíves szárnyasoltárai''. Budapest 1911. (= Művészettörténeti tanulmányok, 2)
* 1913 – Divald, Kornél: ''A bogoszlói kápolna''. In: Művészet, 12, 1913, s. 64.
* 1913 – Divald, Kornél: ''A Héthársi Sz. Márton templom''. Budapest 1913.
* 1914 – Divald, Kornél: ''Gömörvármegyei kutatások''. In: Múzeumi és Könyvtári Értesítő, 8, 1914.
* 1915 – Divald, Kornél: ''A bártfai Szent-Egyed templom''. In: Archeológiai Értesítő, 35, 1915, s. 105-114, 310-335.
* 1916 – Divald, Kornél: ''A bártfai Szent-Egyed templom''. In: Archeológiai Értesítő, 36, 1916, s. 147-189.
* 1917 – Divald, Kornél: ''A bártfai Szent-Egyed templom''. In: Archeológiai Értesítő, 37, 37, 1917, s. 100-149.
* 1924-1926 – Divald, Kornél, Iványi, Béla: ''Az eperjesi Szent Miklós templom''. In: Az Országos Magyar Szépművészeti Múzeum Évkönyvei, 4, 1924–1926, s. 30-73.
* 1925 – Divald, Kornél: ''Felvidéki séták''. Budapest (bez uvedenia roku vydania). Druhé vydanie: Miskolc 1999.
* 1927-1928 – Divald, Kornél: ''A kassai dóm mesterei''. In: Az Országos Magyar Szépművészeti Múzeum Évkönyvei, 5, 1927–1928, s. 19-58.
* 1927 – Divald, Kornél: ''Magyarország művészeti emlékei''. Budapest 1927.
* 1928 – Divald, Kornél: ''A Szépművészeti Múzeum kisszebeni szárnyasoltára''. In: Magyar Művészet, 4, 1928, s. 683-696.
* 1931 – Divald, Kornel: Old Hungarian Art. London 1931.
* 1999 – ''A „szentek fuvarosa“. Divald Kornél felső-magyarországi topográfiája és fényképei, 1900–1919''. Ed. István Bardoly, Ibolya Plank. Országos Műemlekvédelmi Hivatal, Budapest 1999.
 
== Literatúra ==