Pobrežný vánok: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Helix84 (diskusia | príspevky)
Atomobot (diskusia | príspevky)
d Atomobot :: +Dedina +Pobrežný vánok +Morský vánok
Riadok 1:
[[Komské jazero]] · [[Petržalka]] · [[Udiča]] · [[Apeniny]] · [[Golfský prúd]] · [[Argentína]] · [[Trasimenské jazero]] · [[Pohorie]] · [[Hora]] · [[Púšť]] · [[Borský Mikuláš]] · [[Gemerská Poloma]] · [[Beringov prieliv]] · [[Geodézia]] · [[Revúca (rieka)]] · [[Kamienka (okres Stará Ľubovňa)]] · [[Geosystém]] · [[Atika]] · [[Geosféra]] · [[Humánna geografia]] · [[Veľké Slemence]] · [[Gemer (obec)]] · [[Južná Karolína]] · [[Como]] · [[Dlhé Stráže]] · [[Novo mesto]] · [[Cyklón]] · [[Tropický cyklón]] · [[Alexander von Humboldt]] · [[Rovník]]
'''Pobrežný vánok''' (bríza) je typ vetra častý pri [[more|moriach]], [[oceán|oceánoch]] alebo väčších vodných hladinách. Analogicky sa dá prirovnať k menšiemu [[monzún|monzúnu]].
 
Celá cirkulácia vetra medzi pobrežím a morom je spôsobená vyrovnávaním tlaku, ktorý spôsobuje pohyby vzdušných más.
 
Pobrežný vánok je bežný hlavne v noci. Po západe Slnka už nie je vodná hladina ani pevnina zohrievaná. Z fyzikálnych vlastností má voda väčsiu tepelnú kapacitu ako pevnina, čo znamená že hoci sa pomalšie zohrieva, je schopná si dlhšie udržať teplotu. V noci tak pevnina vychladne, zatiaľ čo vodná hladina ostáva stále teplejšia. To spôsobuje že vzduch nad vodnou hladinou sa zohrieva a stúpa do výšok – vzniká [[tlaková níž]]. Odtiaľto vietor smeruje nad pevninu kde sa ochladzuje a z tohto dôvodu klesá dole. Nad pevninou vzniká [[tlaková výš]]. V rámci vyrovnávania tlakov smeruje tento vzduch z tlakovej výše do tlakovej níže, kde sa opäť zohrieva. Vzniká tak vzdušná cirkulácia medzi pevninou a vodnou plochou.
 
Tento vietor pociťujeme ako príjemný vánok vanúci k moru, oceánu alebo k inej vodnej ploche.
[[Obrázok:pobreznyvanok.jpg]]
 
Po východe Slnka sa začína zohrievať vodná plocha a pevnina a vzniká tzv. [[morský vánok]].
 
[[Kategória:Geografia]]
[[Kategória:Články bez interwiki]]