Buzuki: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d oprava chyby v rámci WikiProjektu Check Wikipedia |
|||
Riadok 10:
V Smyrne bola populárna taverna Kafé Áman. Počas Grécko-Tureckej vojny v nasledujúcich rokoch bola Grécka armáda porazená, a Turecké vojsko vypálilo Smyrnu vyvraždilo mnoho maloázijskych Grékov. Potom Grécko a Turecko podpísalo v r. 1921 výmenu obyvateľstva. Anatólski Gréci sa teda po 3000 rokoch vrátili do materského Grécka. Gréci z Konštantínopolu a zo Smyrny priniesli do Grécka tradičnú mestskú kultúru a aj buzuki. Spočiatku bola táto hudba populárna v Gréckom podsvetí, no už čoskoro sa stalo Buzuki populárnym nástrojom aj u bežného ľudu. Vznikol hudobný štýl Rembetiko, prvý buzuki štýl. Významným predstaviteom tohto štýlu bol Markos Vamvakaris a neskôr aj Vasilis Tsitsanis a Manolis Chiotis.
[[Markos Vamvakaris]] sa preslávil pesničkami hranými na Buzuki ako Frangosyriani, Tama tu kladu, či Diaziogo. Po druhej svetovej vojne bolo Buzuki populárne u väčšiny ľudu. Jeho vhľad sa upravil. Buzuki má dlhý krk a hlboké brucho, čím sa docieli jemný zvuk.
Z Buzuki sa vyvynulo i Baglamas (akési menšie Buzuki). Buzuki sa preslávilo i vo filme Grék Zorbas. Zo starého Gréckeho hudobného štýlu Syrtos sa v šesdesiatych rokoch vyvznulo tzv. Syrtaki, hrané na Buzuki. Slávne sú najmä piesne Siko chorepse Syrtaki, I Margarita I Margaro, či Oniro demeno. V nasledujúcich rokoch sa preslávili najmä skladatelia Theodorakis (zložil pieseň Zorbas), Bithikotsis, Loizos, Chatzidakis (preslávil sa piesňou Milise mu), Xarchakos, Kujumtzis,
Od Grékov prevzali Buzuki dokonca aj Íri. Buzuki sa popri tradičnej Gréckej hudby stalo dnes najpopulárnejším Gréckym hudobným nástrojom a používa sa takmer vo všetkých hudobných štýloch Grécka. Používa sa aj v populárnej modernej hudbe. Nástroje podobné Buzuki sú hlavne turecké, arabské a indické citary, ale aj balkánske mandolíny, ako aj chorvátska Tambura a mandolína z Talianska.
|