Kiži: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
SilvonenBot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: pt:Kizhi
terminológia, vecné úpravy podľa ru.wikipedia, wikilinky
Riadok 2:
'''Kiži''' (azbukou: Кижи) je [[ostrov]], ktorý leží v severnej časti [[Onežské jazero|Onežského jazera]] v [[Karelsko|Karelskej republike]] na území [[Rusko|Ruskej federácie]]. Je 7 km dlhý a 0,5 km široký. Obklopuje ho približne 5 000 iných ostrovov.
 
Na Kiži sa nachádza múzeum ruskej drevenej architektúry, ktorého súčasťou sú drevené kostoly, domy a množstvo iných stavieb. Niektoré z nich boli na ostrov prevezené z iných miest. Traduje sa, že všetky stavby boli postavené pomocou jednej sekery (bez použitia iných nástrojov), ktorú potom majster hodil do jazera. V roku [[1990]] sa Kiži stal súčasťou [[Svetové dedičstvo|Svetového dedičstva]] a dostal sa pod ochranou [[UNESCO]].
 
==Pamiatky==
 
'''''Preobraženský chrám (Chrám Premenenia Pána)''''' je hlavným objektom múzea. Bol postavený v roku [[1714]]. Mená jeho autorov sú však neznáme. Je to veľmi hodnotný objekt, nakoľko patrí medzi Pamiatky kultúrneho dedičstva Ruskej federácie. Jeho predlohou bol údajne Chrám Panny Márie Ochrankyne (1708), ktorý sa nachádza vo VologodskejVologdskej oblasti.
 
Chrám bol postavený na mieste pôvodného kostola, ktorý zhorel po údere blesku. Je vysokýto 37„letný metrovchrám“, av zhotovenýzime zsa borovicovéhonevykuruje dreva podľa tradícií ruského tesárskeho remesla - bez použitia klincov (okrem drevených „šupín“, ktoré bolia nabohoslužby kupolkysa pripevnenév drobnýmiňom klincami)nekonajú.
 
Je vysoký 37 metrov a zhotovený z [[borovica|borovicového]] dreva podľa tradícií ruského tesárskeho remesla - bez použitia [[kliniec|klincov]] (okrem drevených [[šindeľ|šindľov]], ktoré boli pripevnené drobnými klincami). Základom Preobraženského chrámu je osemhranná [[zrub]]ová konštrukcia, na ktorej sú umiestnené ďalšie dva o niečo menšie [[osemuholník]]ové zruby. Má 22 okrúhlych vežičiek, ktorých veľkosť sa mení v závislosti od podlažia, vďaka čomu má kostolík osobitný dynamický vzhľad. Sú zakončené "hlavami" - kupolovými strieškami cibuľovitého tvaru.
Základom Preobraženského chrámu je osemhranná konštrukcia, na ktorej sú umiestnené ďalšie dve o niečo menšie osemuholné konštrukcie.
 
Chrám nemá základy a je postavený na kamennom podklade. Iba pod západnou kaplnkou môžeme nájsť základy[[Základy (stavba)|základ]]y z lomového kameňa zmiešanéhospájaného s[[vápno|vápennou]] vápnom[[malta|maltou]].
Je to „letný chrám“, v zime sa v ňom omše neslúžia. Má 22 guľatých vežičiek, ktorých veľkosť sa mení v závislosti od podlažia, vďaka čomu má kostolík osobitný dynamický vzhľad.
 
Pri výstavbe veľkej časti kostola bolo použité borovicové drevo. StrechaStrechy refektóriasakristie a bočných krídiel bolaboli postavená z borovicového a [[jedľa|jedľového]] dreva v kombinácii s brestom[[brest]]om. VoZakrivené vnútrišindle kupoliekstriešok saa nachádzajúkupoliek stĺpiky vyrobené z brezy[[osika|osiky]].
Chrám nemá základy a je postavený na kamennom podklade. Iba pod západnou kaplnkou môžeme nájsť základy z lomového kameňa zmiešaného s vápnom.
 
Pri výstavbe veľkej časti kostola bolo použité borovicové drevo. Strecha refektória a bočných krídiel bola postavená z borovicového a jedľového dreva v kombinácii s brestom. Vo vnútri kupoliek sa nachádzajú stĺpiky vyrobené z brezy.
[[Ikonostas]] pozostáva zo štyroch radov a tvorí ho 102 [[ikona|ikon]]. Rám ikonostasu pochádza približne z druhej polovice 18. – začiatku 19. storstoročia. Ikony sa delia na tri skupiny podľa obdobia ich vzniku a štylistických príznakov. Dve najstaršie ikony (Premenenie Pána a Panna Mária Ochrankyňa) pochádzajú z konca 17. stor.storočia a sú typické pre [[ikonopisectvo]] severných oblastí. Veľkú časť spodného radu ikonostasu tvorí druhá skupina ikon, ktoré vznikli v druhej polovici 18. storstoročia. Ikony umiestnené v troch vrchných radoch predstavujú tretiu skupinu. Datujú sa do prvej tretiny 18. storstoročia.
 
 
'''''Pokrovský chrám (Chrám Panny Márie Ochrankyne)''''' pochádza z roku 1764 a má 9 guľatých veží. Je to „zimný chrám“ (v zime sa zapína kúrenievykuruje) a omšebohoslužby sa v ňom slúžiavykonávajú od 1. októbra do [[Veľká noc|Veľkej noci]]. Má 9 okrúhlych vežičiek s cibuľovitými strieškami. Pôvodný ikonostas sa stratil a súčasný bol zhotovený počas rekonštrukcie v 50. rokoch 20. storstoročia.
 
 
'''''Zvonica''''' je krytá [[stanová strecha|stanovou strechou]]. Vznikla v roku 1862 na mieste pôvodnej zvonice.
 
 
Řádek 30 ⟶ 28:
 
 
'''''Chrám vzkriesenia Lazara''''' je najstarší ruský drevený kostol (14. stor.), ktorý bol prevezený z Muromského kláštora. Je to jednoduchý kostol s cintorínom. Vo vnútri sa nachádza dvojradový ikonostas približne zo 16. storočia.
Je to jednoduchý kostol s cintorínom. Vo vnútri sa nachádza dvojradový ikonostas približne zo 16. stor.
 
Řádek 41 ⟶ 38:
==História ostrova==
 
Osídľovanie Karélie začalo už v 6. – 5. tisícročí p. n. l. Svedčia o tom archeologické vykopávky a maľby na skalách. Názov ostrova sa spája s karelským slovom "kižat", čo v preklade znamená slávnostné stretnutie. Nie je vylúčené, že práve na tomto ostrove sa stretávali karelciKarelci počas pohanských sviatkov.
 
V 10. – 12. stor. začali ostrov osídľovať obyvatelia Novgorodu. Kronikári sa však o tom prvýkrát zmieňujú až v roku 1496, keď bolo toto územie súčasťou Moskovského štátu. Vtedy bol ostrov Kiži centrom veľkého okruhu spájajúceho dediny susedných ostrovov a Onežského polostrova. Začiatkom 17. stor. tu bolo takýchto dedín viac ako 130. Na Kiži sa konali trhy, kde sa stretávali ľudia z okolitých dedín.