Kiži: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: pt:Kizhi |
terminológia, vecné úpravy podľa ru.wikipedia, wikilinky |
||
Riadok 2:
'''Kiži''' (azbukou: Кижи) je [[ostrov]], ktorý leží v severnej časti [[Onežské jazero|Onežského jazera]] v [[Karelsko|Karelskej republike]] na území [[Rusko|Ruskej federácie]]. Je 7 km dlhý a 0,5 km široký. Obklopuje ho približne 5 000 iných ostrovov.
Na Kiži sa nachádza múzeum ruskej drevenej architektúry, ktorého súčasťou sú drevené kostoly, domy a množstvo iných stavieb. Niektoré z nich boli na ostrov prevezené z iných miest. Traduje sa, že všetky stavby boli postavené pomocou jednej sekery (bez použitia iných nástrojov), ktorú potom majster hodil do jazera. V roku [[1990]] sa Kiži stal súčasťou [[Svetové dedičstvo|Svetového dedičstva]] a dostal sa pod ochranou [[UNESCO]].
==Pamiatky==
'''''Preobraženský chrám (Chrám Premenenia Pána)''''' je hlavným objektom múzea. Bol postavený v roku [[1714]]. Mená jeho autorov sú však neznáme. Je to veľmi hodnotný objekt, nakoľko patrí medzi Pamiatky kultúrneho dedičstva Ruskej federácie. Jeho predlohou bol údajne Chrám Panny Márie Ochrankyne (1708), ktorý sa nachádza vo
Chrám bol postavený na mieste pôvodného kostola, ktorý zhorel po údere blesku. Je
Je vysoký 37 metrov a zhotovený z [[borovica|borovicového]] dreva podľa tradícií ruského tesárskeho remesla - bez použitia [[kliniec|klincov]] (okrem drevených [[šindeľ|šindľov]], ktoré boli pripevnené drobnými klincami). Základom Preobraženského chrámu je osemhranná [[zrub]]ová konštrukcia, na ktorej sú umiestnené ďalšie dva o niečo menšie [[osemuholník]]ové zruby. Má 22 okrúhlych vežičiek, ktorých veľkosť sa mení v závislosti od podlažia, vďaka čomu má kostolík osobitný dynamický vzhľad. Sú zakončené "hlavami" - kupolovými strieškami cibuľovitého tvaru.
Chrám nemá základy a je postavený na kamennom podklade. Iba pod západnou kaplnkou môžeme nájsť
Pri výstavbe veľkej časti kostola bolo použité borovicové drevo.
▲Chrám nemá základy a je postavený na kamennom podklade. Iba pod západnou kaplnkou môžeme nájsť základy z lomového kameňa zmiešaného s vápnom.
▲Pri výstavbe veľkej časti kostola bolo použité borovicové drevo. Strecha refektória a bočných krídiel bola postavená z borovicového a jedľového dreva v kombinácii s brestom. Vo vnútri kupoliek sa nachádzajú stĺpiky vyrobené z brezy.
[[Ikonostas]] pozostáva zo štyroch radov a tvorí ho 102 [[ikona|ikon]]. Rám ikonostasu pochádza približne z druhej polovice 18. – začiatku 19.
'''''Pokrovský chrám (Chrám Panny Márie Ochrankyne)''''' pochádza z roku 1764
'''''Zvonica''''' je krytá [[stanová strecha|stanovou strechou]]. Vznikla v roku 1862 na mieste pôvodnej zvonice.
Řádek 30 ⟶ 28:
'''''Chrám vzkriesenia Lazara''''' je najstarší ruský drevený kostol (14. stor.), ktorý bol prevezený z Muromského kláštora. Je to jednoduchý kostol s cintorínom. Vo vnútri sa nachádza dvojradový ikonostas približne zo 16. storočia.
Řádek 41 ⟶ 38:
==História ostrova==
Osídľovanie Karélie začalo už v 6. – 5. tisícročí p. n. l. Svedčia o tom archeologické vykopávky a maľby na skalách. Názov ostrova sa spája s karelským slovom "kižat", čo v preklade znamená slávnostné stretnutie. Nie je vylúčené, že práve na tomto ostrove sa stretávali
V 10. – 12. stor. začali ostrov osídľovať obyvatelia Novgorodu. Kronikári sa však o tom prvýkrát zmieňujú až v roku 1496, keď bolo toto územie súčasťou Moskovského štátu. Vtedy bol ostrov Kiži centrom veľkého okruhu spájajúceho dediny susedných ostrovov a Onežského polostrova. Začiatkom 17. stor. tu bolo takýchto dedín viac ako 130. Na Kiži sa konali trhy, kde sa stretávali ľudia z okolitých dedín.
|