Ateroskleróza: Rozdiel medzi revíziami

laktát nie je kyselina mliečna
(úpravy)
(laktát nie je kyselina mliečna)
Už tesne po narodení sú v stene ciev prítomné tzv. lipidové prúžky. V priebehu života sa vytvárajú fibromuskulárne atrosklerotické plaky. Tvorí ich jadro, tvorené najmä [[makrofág]]mi a zmenenými bunkami [[hladký sval|hladkej svaloviny]], a [[fibrín|fibrózna]] čiapka. Čím hrubšiu čiapku majú plaky, tým sú stabilnejšie. Nestabilné plaky môžu prasknúť (ruptúra plakov) a ich odkrytý obsah vyvolať lokálne [[zrážanie krvi]] a vznik [[trombus|trombu]], ktorý môže akútne cievu uzavrieť ([[infarkt]]). Fibromuskulárne plaky sa môžu meniť na kašovité, aterómové plaky. Plaky môžu tiež kalcifikovať.
 
Ateroskleróza [[vencovitá tepna|vencovitých (koronárnych) tepien]] spôsobuje, že [[srdce]] nie je dostatočne zásobené krvou a [[kyslík]]om. Pri nedostatku kyslíka prechádzajú [[kardiomyocyt]]y (bunky srdcovej svaloviny) na [[anaeróbny metabolizmus]] a v srdci sa hromadí [[kyselina mliečna]] (laktát). K tomu dochádza spravidla pri námahe, kedy má srdce najväčšie nároky na dodávky kyslíka. Hromadenie laktátu vyvoláva bolesť, ktorá sa označuje ako [[angina pectoris]]. V pokoji bolesť spravidla ustupuje, lebo sa zníži spotreba kyslíka v srdci a túto potrebu dokáže zabezpečiť aj znížené množstvo krvi, ktoré priteká cez zúžené koronárne tepny.
 
Ateroskleróza môže postihovať aj mozgové cievy a môže sa podieľať na vzniku [[náhla cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]]. Ateroskleróza krčných ciev ([[arteria carotis interna]], [[arteria vertebralis|arteriae vertebrales]]) môže spôsobovať poruchy zásobenia mozgu kyslíkom. To sa môže prejavovať [[závrat]]mi alebo stratou vedomia.
6 976

úprav