Ostrov Navassa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: ug:ناۋاسسا ئاراللىرى |
d d |
||
Riadok 1:
{{Geo|18_24_10_N_75_0_47_W_scale:5000000|18° 24′ 10″ s.š., 75° 00′ 47″ z.d.}}
[[Súbor:NavassaIsland.jpeg|right|thumb|Navassa]]
[[Súbor:Navassa_Island-CIA_WFB_Map.png|right|thumb|Navassa]]
[[Súbor:NavassaLighthouse.jpg|thumb|right|Fotografia navasského majáka z roku 1999. V pozadí je ubytovňa pre správcu majáka.]]
'''Navassa''' ([[angličtina|angl.]] ''Navassa Island'', [[francúzština|fran.]] ''La Navase'', [[haitská kreolčina|haitskou kreolčinou]] ''Lanavaz'') je malý neobývaný [[ostrov]] v [[Karibské more|Karibskom mori]]. Leží
Vláda [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]] považuje Navassu za [[nezačlenené územie]] Spojených štátov a súčasť [[Menšie odľahlé ostrovy USA|Menších odľahlých ostrovov USA]], a jej správou poverila [[U.S. Fish and Wildlife Service]]. [[Kalifornia|Kalifornský]] obchodník [[Bill Warren]] však vzniesol nárok na Navassu na základe zákona [[Guano Islands Act]], a ostrov si nárokuje aj [[Haiti]].
Řádek 10 ⟶ 11:
Rozloha Navassy je asi 5,2 km². Ostrov je strategicky umiestnený 160 km južne od americkej námornej základne [[Guantánamo]] na Kube a asi v štvrtine cesty z Haiti na Jamajku. Dosahuje nadmorskú výšku 77 m na bezmennom mieste 100 m južne od majáka (400 m od juhozápadného pobrežia a 600 m východne od Lulu Bay. Na ostrove občas táboria haitskí rybári.
Povrch Navassy pozostáva hlavne zo skál, ale má dostatok trávy na uživenie stáda [[koza|kôz]]. Sú tu aj husté stanoviská [[figa|
Okolo ostrova sa nachádzajú strmé biele útesy vysoké 9 až 15 metrov - ostrov totiž tvorí zdvihnutá korálová a vápencová plošina. Ostrov nemá žiaden prístav, kotviť treba na mori.
Řádek 19 ⟶ 20:
V roku [[1857]] vzniesol nárok na ostrov americký námorný kapitán [[Peter Duncan]] na základe Guano Island Actu vzhľadom na jeho zásoby [[guáno|guána]]. Tieto zásoby boli aktívne dobývané medzi rokmi [[1865]] a [[1898]]. [[Haiti]] protestovalo proti anexii a vznieslo vlastný nárok na ostrov, ale USA jeho nároky odmietli.
Ručné dobývanie guána v úporných tropických horúčavách a za prísnych pravidiel vynucovaných bielymi dozorcami vyprovokovalo v roku [[1889]] na ostrove vzburu. 5 dozorcov v bojoch zahynulo. Vojnová loď Spojených štátov potom dopravila osemnásť vzbúrených robotníkov do [[Baltimore (Maryland)|Baltimoru]] k trom súdnym pojednávaniam pre obvinenie z vraždy. Černošské bratstvo [[Rád galilejských rybárov]] zbieralo peniaze na obhajobu robotníkov pred federálnym súdom. Obhajoba bola založená na tom, že muži konali v sebaobrane, a že navyše Spojené štáty nemajú nad ostrovom správnu jurisdikciu. V októbri [[1890]] prípady dostal Najvyšší súd Spojených štátov, ktorý rozhodol, že podľa Guano Actu je jurisdikcia správna, a troch mužov odsúdil na popravu na jar [[1891]]. Černošské cirkvi po celej krajine potom rozširovali petíciu, ktorú takisto podpísali bieli sudcovia zo spomenutých troch súdov nižšej inštancie; petícia bola odovzdaná prezidentovi [[Benjamin Harrison|Benjaminovi Harrisonovi]], ktorý zmenil rozsudky na odňatie slobody.
Ťažba guána potom na Navasse pokračovala v obmedzenej miere. [[Španielsko-americká vojna]] donútila v roku [[1898]] spoločnosť Phosphate Company vypratať ostrov a vyhlásiť bankrot; noví vlastníci miesto definitívne opustili po roku [[1901]].
| |||