Grécko-perzské vojny: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 84.16.60.49 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.99.64.201 |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 21:
}}
{{Campaignbox Grécko-perzské vojny}}
'''Grécko-perzské vojny''', [[Gréčtina|starogr.]] Ελληνο-Περσικοί πόλεμοι (Helleno-Persikoi polemoi), boli vojny medzi [[Perzia|Perzskou ríšou]] a [[Grécko|gréckymi]] mestskými štátmi v 5. stor. pred Kr.
== Príčiny ==
Perzská ríša koncom 6. stor. pred Kr. rozšírila svoj vplyv až do [[Malá Ázia|Malej Ázie]], kde boli na západnom pobreží grécke mestské štáty, ktoré sa dostali do záujmovej sféry Peržanov. Roku 512 pred Kr. perzský kráľ [[Dareios I.|Dareios]] podnikol výpravu cez [[Hellespont]] proti [[Skýti|Skýtom]]. Dal vybudovať drevený most, po ktorom jeho vojsko prešlo do Európy a pozdĺž pobrežia [[Čierne more|Čierneho mora]] postupovali do vnútrozemia Skýtie. Výprava však skončila neúspešne, pretože Dareiovo vojsko nedonútilo Skýtov k otvorenému boju. Využil však príležitosť a ovládol [[Trácia|Tráciu]]. Zvrchovanosť perzského kráľa uznal aj [[Macedónia|macedónsky vládca]] [[Amyntas]]. Takisto sa na stranu perzského kráľa pridali niektorí vládcovia gréckych miest v Malej Ázii.
[[Atény|Aténčania]] sa obávali, že Dareios ovládne čiernomorské úžiny, a tým aj dovoz obilia zo severného pobrežia Čierneho mora. Podporovali niektoré maloázijské mestské štáty k odporu proti Perzii.
== Iónske povstanie ==
{{Hlavný článok|Iónske povstanie}}
V roku 500 pred Kr. vypuklo na západnom pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]] povstanie [[Ióni|iónskych]] mestských štátov. Na čele povstania stálo mesto [[Milét]], ktorého vládca tyran [[Aristagoras]] slúžil perzskému vládcovi. V roku [[494 pred Kr.]] utrpelo povstalecké loďstvo porážku v [[bitka pri Ladé|bitke pri Ladé]]. Po víťazstve Dareios úplne zničil Milét ako odplatu za vypálenie Sárd a ostatné grécke mestá v Malej Ázii sa dostali opäť pod perzskú nadvládu. Dareios sa rozhodol pomstiť gréckym mestským štátom aj v materskom Grécku za podporu, ktorú poskytli povstalcom.
== Prvá výprava ==
Riadok 52:
{{Hlavný článok|Bitka pri Termopylách}}
Proti perzskému útoku sa [[Gréci]] zjednotili, hoci niektoré grécke mestá stáli na strane Peržanov. Gréci sa chceli pôvodne brániť v [[Tesália|Tesálii]] v severnom Grécku, ale napokon sa stiahli k priesmyku v [[Termopyly|Termopylách]]. Aténske loďstvo sa rozmiestnilo pri myse [[Artemision]] na severe ostrova [[Eubója]]. Sparťania poslali do boja len tristo vojakov, ktorým velil kráľ [[Leonidas]], s nimi tam ostali bojovníci z [[Tespie|Tespií]] a [[Téby|Téb]]. Ostatné grécko vojsko sa stiahlo až na [[Korintská šija|Korintskú šiju]].
Peržania nemohli naplno rozvinúť svoju vojenskú silu, pretože pri Termopylách (gr. „Teplé brány“) bola úzka cesta, z jednej strany lemovaná nepriechodnými horami, z druhej strany boli močiare a more. Sparťania sa hrdinne bránili a odolávali dovtedy, kým Grék [[Efialtes]] neprezradil Peržanom tajný chodník cez hory, ktorým sa dostali za chrbát Sparťanov. V nasledujúcom boji všetci Sparťania zahynuli. Na pamiatku hrdinského odporu Sparťanov postavili padlým pomník s veršami:
| |||