Kleomenes I.: Rozdiel medzi revíziami

Jeho nástupu na trón predchádzal spor s nevlastným bratom Darieom o následníctvo. Efori dali prednosť pravidlu vymenovať za kráľa nástaršiehonajstaršieho kráľovho syna. Urazený Darieus preto demonštratívne opustil Spartu a so svojímisvojimi prívržencami založil mesto v [[Líbya|Líbyi]].

V roku [[499 pred Kr.]] vypuklo v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] povstanie tamojších Grékov proti perzskej nadvláde. Pôvodne sa vzťahy medzi [[Gréci|Grékmi]] a [[Peržania|Peržanmi]] mohli označiť ako priateľské, ale po páde [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdie]] v roku [[546 pred Kr.]], keď sa stali bezprostrednými susedmi, ich priateľské vzťahy postupne ochladli a netrvalo dlho a zmenili sa na nepriateľské. Peržania si po bojoch nakoniec ich územie podmanili. Po vypuknutí povstania, ktorého vodcom sa stal [[milét]]sky tyran [[Aristagoras]] požiadali o pomoc Grékov na pevnine. Kleomenes pomoc odmietol, lebo Sparta si uvedomovala vážnosť situácie. Nechceli Peržanov vyprovokovať, a preto sa snažili viesť politiku nezasahovania do perzských záujmov. Atény poskytli povstalcom dvadsať lodí a [[Eretria]] päť lodí. Bola to malá pomoc, ale povstalci aj napriek tomu bojovali so striedavými úspechmi až do roku [[494 pred Kr.]], keď v [[Bitka pri Ladé|bitke pri Ladé]] utrpeli porážku. Iónske povstanie sa skončilo úplným zničením Milétu. Peržania podpálili aj iné iónske mestá a odvliekli do otroctva veľké množstvo ich obyvateľstva. Po týchto udalostiach sa perzský kráľ [[Dareios I.]] už netajil umýslomúmyslom podmaniť si celé Grécko.